Vojtech Alexander

Priekopník röntgenológie u nás

V závere 19. storočia vzbudil veľkú pozornosť v celom vedeckom svete objav profesora vo Würzburgu Konrada Wilhelma Röntgena o vlastnostiach lúčov X. Správa o tomto objave sa rýchlo rozšírila a dostala sa aj na Slovensko.

Po objavení lúčov X sa aj na Slovensku veľmi rýchlo vytvorila skupina vedcov v novom vedeckom odbore – v röntgenológii. Zo Slovákov boli medzi nimi profesor fyziky v bratislavskej reálke Fridrich Dohnány, riaditeľ krajinskej nemocnice v Bratislave Jozef Pantoček, ale predovšetkým lekár v Kežmarku Vojtech Alexander, ktorý sa stal popredným röntgenológom svetového mena.

Aktívny lekár

Vojtech Alexander sa narodil 30. mája 1857 v Kežmarku. Navštevoval miestne lýceum a po maturite študoval na Lekárskej fakulte Pázmányovskej univerzity v Budapešti. Už počas štúdií na základe dobrých študijných výsledkov a víťaznej odborno-vedeckej práce z oblasti topografickej anatómie pracoval ako pomocná vedecká sila v budapeštianskom Anatomickom ústave a v Patologickom ústave.
Na naliehanie otca sa po ukončení štúdií v roku 1881 vrátil do rodného mesta, kde sa stal mestským lekárom. Naďalej však živo sledoval vedecké dianie vo svete, publikoval a prednášal, najmä v Spolku spišských lekárov a lekárnikov. Bol iniciátorom prebudovania nemocnice v Kežmarku. Patril k zakladateľom kežmarského Okrášľujúceho spolku, v roku 1894 založil Spolok invalidov v Kežmarku, ktorý mal významné sociálne postavenie, hoci v obmedzenom priestore. Jeho zásluhou elektrifikovali mesto a urobili kanalizáciu. Bol aktívnym členom Kežmarského meštianskeho streleckého spolku a finančne podporoval študentov kežmarských škôl.
V južnom krídle kežmarského hradu si zriadil ošetrovňu, kde liečil, ba aj operoval, chudobných pacientov zadarmo. Ako lekár pôsobil vo svojom rodisku dvadsaťpäť rokov.
V roku 1909 sa habilitoval v röntgenológii a na lekárskej fakulte v Budapešti a sa stal docentom röntgenológie, v roku 1914 mimoriadnym profesorom.
Zomrel 9. januára 1916 v Budapešti, ale pochovali ho v rodnom Kežmarku.

Fascinovaný lúčmi X

Vojtech Alexander sa pôvodne venoval mikroskopickému výskumu. V roku 1883 predniesol v Spišskej Belej na valnom zhromaždení Spišského spolku lekárov a lekárnikov cenný príspevok o pôvodcoch infekčných chorôb. No hneď, ako sa dozvedel o Röntgenovom objave, odcestoval do Würzburgu, aby z prvej ruky získal poznatky o vlastnostiach a účinkoch lúčov X. Dovtedy neznáma forma žiarenia ho nielen fascinovala, ale pochopil, aký veľký význam budú mať röntgenové lúče pre lekársku diagnostiku.
Po návrate s veľkým nadšením referoval o objave a o prístroji, ktorý umožňuje presvietenie organizmu človeka. Predsedníctvo Spišského spolku lekárov a lekárnikov súhlasilo s jeho návrhom, aby za peniaze spolku jeden takýto prístroj kúpili. Stalo sa tak v roku 1897. S týmto prístrojom MUDr. Alexander pracoval v Kežmarku až do roku 1904. Vtedy si sám kúpil nový aparát, ktorým urobil prvé stereoskopické snímky.

Svetové prvenstvo

Neúnavnými experimentmi, pokusným snímkovaním rôznych predmetov, rastlín, kvetov, drobných živočíchov a neskôr častí ľudského tela dospel k zhotoveniu technicky a fotograficky kvalitných kontrastných a verných snímok. Na nich ako prvý na svete odborne vysvetľoval schopnosť röntgenového obrazu poskytnúť aj predstavu hĺbky. Tento jav nazval plastikou röntgenového obrazu. Podľa toho vypracoval metodiku plastického snímkovania a založil plastickú röntgenológiu, v čom mu patrí priekopnícke svetové uznanie.
Vo svojej skromnej ordinácii vidieckeho lekára zriadil v roku 1897 prvé rádiodiagnostické pracovisko na Slovensku, kde sa lúče X začali používať v skiagrafii a postupne aj pri skiaskopii, teda pri vyšetrovaní chorých pomocou röntgenových snímok a presvietením.
Vojtech Alexander bol autorom monografií a učebníc röntgenológie a 59 vedeckých štúdií a článkov. Najvýznamnejším bol röntgenologický atlas.
Vysokého uznania sa mu dostalo menovaním za dopisovateľa a člena Nemeckej röntgenologickej spoločnosti. Zúčastnil sa jej prvého kongresu v Berlíne a veľkú pozornosť vzbudil svojou prednáškou o röntgenovom sledovaní vývoja kostry ruky. Pri príležitosti päťdesiateho výročia založenia rádiologického ústavu v Budapešti sa rozhodlo, že bude niesť jeho meno. Slovenské ministerstvo kultúry vyhlásilo v roku 1988 súbor najstarších röntgenových snímok MUDr. Alexandra za národnú kultúrnu pamiatku. Po ňom je pomenovaná aj kežmarská nemocnica s poliklinikou.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora