Čeľaď Alienopteridae je jedinou typicky druhohornou čeľaďou, ktorá prežila vymieranie na konci kriedy. Nasledujúci text je o objave medzinárodného tímu, o ktorom vedci z celého sveta informovali verejnosť v slovenskom časopise SAV Biologia.
Niekedy sa môže zdať zložité správne vysvetliť prítomnosť či neprítomnosť jednotlivých znakov. Vedec študujúci život na Zemi musí preto poznať súvislosť anatomických znakov sledovaného organizmu, aby vedel správne určiť, ktorý znak je pôvodný, a teda vznikol skôr, a ktorý je, naopak, odvodený. Je to zložité, lebo pôvodný znak môže byť v zázname neskôr.
Kto kam patrí
Napríklad blchy aj švehly sú bezkrídly hmyz. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo predok bĺch krídla mal, švehly a ich predkovia v geologickej minulosti nikdy nelietali. Blchám sa krídla redukovali vďaka ich parazitickému životu, až úplne zanikli, takže blchy sú bezkrídle druhotne. Pre vedcov je preto dôležité zistiť, ktorý znak je prvotný a ktorý druhotný. Ak je to možné, do veľkej miery pomáhajú biológom k správnemu určeniu aj molekulárne analýzy. Stane sa, že vedci si určité znaky vysvetlia nesprávne, a to vedie k tomu, že priradia daný organizmus do skupiny, do ktorej v skutočnosti nepatrí. Fosílny záznam má totiž svoje obmedzenia, pretože predstavuje len nepatrný útržok toho, čo v minulosti existovalo. Často chýba dostatok informácií na to, aby vedeli s presnosťou určiť príbuzenstvo. Molekulárna analýza zasa v niektorých prípadoch v dôsledku straty väzieb v aminokyselinách nie je možná. V minulosti bol napríklad Archaeopteryx nesprávne považovaný za prvého vtáka. Teraz sa už vie, že patrí do línie, ktorá je sesterská tej, čo vedie k vtákom.
Adaptácia zachraňuje
V podstate takmer každá z vlastností je aj adaptácia, ktorá určitým spôsobom pomáha úspešnému živočíchovi prežiť a zvyšuje šance, že sa jeho gény nedostanú do slepej uličky, ale prejdú do ďalšej generácie potomkov. Tiež tak zjednodušene funguje evolúcia. Podobným príkladom zo sveta hmyzu bola taxonomická príslušnosť radu Strepsiptera (riasavce). Nevedelo sa, či boli príbuzné dvokrídlovcom alebo chrobákom.
Evolúcia je v podstate aj rad adaptácií, ktoré živočíchom pomáhajú prežiť a zvyšujú šance, že sa ich gény nedostanú do slepej uličky, ale prejdú do ďalších generácií potomkov.
Strepsiptera je rad, pri ktorom došlo k extrémnej adaptácii na parazitizmus, aj preto je ťažké určiť, ktorá vlastnosť je odvodená a ktorá pôvodná. K jeho extrémnej špecializácii došlo aj na molekulárnej úrovni, takže určenie príbuznosti je ešte problematickejšie. V súčasnosti sa už vie, že riasavce sú sesterskou skupinou chrobákov. Je to okrem iného aj na základe podobnosti morfológie zadného krídla. Predné krídlo riasovcov je redukované na haltery, akési gyroskopy, ktoré do určitej miery pomáhajú pri manévrovaní letu. Práve preto sa myslelo, že sú príbuzné dvojkrídlovcom, ktoré však majú na haltery redukované zadné krídla.
Analýza upresňuje
Každý rad má pod sebou čeľade, rody, druhy, poddruhy. Napríklad človek tak patrí do radu primátov, čeľade Hominidae, rodu Homo a druhu Homo sapiens. Najpočetnejším radom je Coleoptera (chrobáky). Predpokladá sa, že obsahuje až 400 000 druhov a o mnohých ešte nevieme. Tvoria približne 25 % celkovej biodiverzity Zeme. Pôvodne zástupcovia čeľade Alienopteridae tvorili samostatný rad hmyzu. Ich systematická úroveň bola na úrovni napríklad dvojkrídlych (všetky muchy), blanokrídlych (včely, osy aj mravce) či polkrídlych (všetky bzdochy). Rad Alienoptera sa považoval za sesterský radu Mantodea (modlivky) na základe chĺpkov na predných stehnách. Po dôkladnej analýze všetkých znakov sa však zistilo, že aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, jedince v skutočnosti patria do radu Blattodea, čiže medzi šváby. Neboli však priamymi predkami v súčasnosti žijúcich švábov, ale patrili do vyhynutej, slepej línie. Rozhodujúcim faktorom, prečo sú radené do švábieho radu, je aj to, že čeľaď švábov Umenocoleidae a čeľaď Alienopteridae spolu veľmi úzko súvisia, dokonca neexistuje jednoznačná hranica medzi týmito čeľaďami.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Lucia Šmídová
Ústav geológie a paleontológie UK v Prahe
