Vykopávky neďaleko stredomorského pobrežia Alžírska odhalili kamenné nástroje najstaršieho typu a kosti zvierat s umelými zárezmi až spred 2,4 milióna rokov.
Ak máme byť dôslední, všetci sme Afričania. Pozostatky najstarších zástupcov rodu Homo, predkov všetkých ľudských druhov vrátane nás, sapientov (Homo sapiens), sa totiž našli na čiernom kontinente. To isté platí o predľuďoch, australopitekoch, z ktorých niektorí zrejme viedli k rodu Homo. Predmetné nálezy však dosiaľ pochádzali len z východu a juhu Afriky, Etiópie, Kene, Tanzánie a Južnej Afriky. Výnimkou boli iba objavy jedného druhu australopiteka a ešte dávnejšieho tvora z ľudskej línie, sahelantropa, v stredoafrickom Čade. Táto geografická obmedzenosť nálezov sa vysvetľuje rôznou zachovateľnosťou fosílií v rozličných podmienkach. V tomto zmysle sú v porovnaní s vlhkými džungľami sľubnejšie suché savany či polosavany. Ďalší faktor predstavujú rôzne intenzity výskumov v jednotlivých krajinách. V púšťach sa dosiaľ pátralo minimálne a väčšinu expedícií v celej Afrike uskutočnili mimoafrickí bádatelia. Najnovšie nálezy konečne dopĺňajú mozaiku o africký sever. Signálom zmeny je tu aj skutočnosť, že takmer polovicu predmetného medzinárodného tímu tvorili alžírski vedci. Príslovečnou terra incognita (neznáma zem) tak v paleoantropológii zostáva iba západ kontinentu.
Veľavravné nástroje
Prvým typom hrubých kamenných nástrojov spájaných s rodom Homo je oldowanská industria. Najstaršie nástroje, datované na 2,6 milióna rokov, sa našli v etiópskej Gone. Vládol názor, že na sever Afriky sa Homo rozšírili oveľa neskôr. Aj nálezy z Ain Hanef v severoalžírskej oblasti Sétif boli najprv datované hlboko pod oldowanskou spodnou vekovou hranicou (1,7 milióna rokov), no sú oveľa staršie. Pri nástrojoch sa našli kosti zvierat, zjavne koristi praľudí, s umelými zárezmi. O revíziu veku sa zaslúžili trinásti vedci z Alžírska, Španielska, Austrálie a Francúzska, ktorých viedol Mohamed Sahnouni z Centre national de recherches préhistoriques, anthropologiques et historiques v Alžíri. Predmetná štúdia vyšla v časopise Science. Nálezy pochádzajú z dvoch úrovní výstupu sedimentov v hlbokej rokline z časti Ain Hanech v Ain Boucheri. Mladšia úroveň má 1,9 milióna rokov, staršia 2,4 milióna rokov. Prvý výskum sa tam konal v rokoch 2006 až 2008, dôkladný v rokoch 2009 až 2016. Datovanie využilo dve fyzikálne metódy – magnetostratigrafiu a elektrónovú spinovú rezonanciu, ako aj jednu biologickú, spočívajúcu na báze kostí veľkých cicavcov nájdených vedľa kamenných nástrojov. Sekáče, guľovité a pologuľovité útvary a ostré rezné nástroje vyrobili praľudia z miestneho vápenca a kremeňa. Nástroje sa zjavne využívali najmä pri porciovaní zvieracej koristi. Viac-menej zodpovedajú oldowanským nástrojom z východnej Afriky, datovaným na 1,9 až 2,6 milióna rokov.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Zdeněk Urban
