Verejnosť sa začiatkom októbra dozvedela mená vedcov, ktorých výsledky výskumu majú taký zásadný význam pre ľudstvo, že si zaslúžili Nobelovu cenu.
Nobelove ceny sa udeľujú v piatich kategóriách: za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a za prínos pre mier. Ceny založil vo svojej poslednej vôli švédsky vedec a priemyselník Alfred Nobel, vynálezca dynamitu. Predstavujeme vám laureátov tohtoročných cien udelených za fyziku, chémiu a za fyziológiu alebo medicínu a ich prácu, ktorú pre Quark stručne zhodnotili slovenskí vedci pracujúci v danom odbore.
Biologické hodiny
Život na Zemi sa prispôsobuje rotácii našej planéty. Jeffrey C. Hall, Michael Rosbash a Michael W. Young boli schopní pozrieť sa do našich biologických hodín a objasniť ich vnútorné fungovanie, konštatoval Karolínsky inštitút v tlačovej správe k udeleniu Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.
Prítomné vo všetkých organizmoch
Výskumu cirkadiánnych rytmov a expresii hodinových génov, ako aj dôsledkom narušenia časovej organizácie na vznik civilizačných chorôb sa venuje aj prof. RNDr. Michal Zeman, DrSc., z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali jej laureáti za objavenie molekulárnych mechanizmov generujúcich biologické rytmy s dĺžkou trvania (periódou) približne 24 hodín. Tieto rytmy nazývane cirkadiánne, sú prítomné vo všetkých organizmoch, od jednobunkových až po človeka, a ovplyvňujú všetky bunky nášho tela. Ich všeobecná distribúcia naznačuje aj ich biologickú dôležitosť. Nositelia Nobelovej ceny dokázali, že jeden gén (per – period) spolu so svojím rytmicky sa prepisujúcim proteínom môže regulovať také komplexné správanie, ako je rytmus spánku a bdenia. Ich práca iniciovala novú etapu štúdia biologických hodín, ktorá priniesla zaujímavé zistenia zasahujúce do mnohých oblastí biológie a medicíny. Hodinový mechanizmus človeka je komplexnejší ako hodinový mechanizmus hmyzu a obsahuje minimálne 10 hodinových a stovky hodinami kontrolovaných génov. Navyše až 20 % našich génov môže oscilovať v cirkadiánnom rytme. To znamená, že väčšina fyziologických a behaviorálnych procesov je modulovaná biologickými rytmami. Preto narušenie endogénnych (vnútorných) biologických hodín má potenciál ovplyvňovať väčšinu fyziologických procesov človeka a aj rôznorodé ochorenia. Doteraz máme najviac údajov o rakovine, metabolických ochoreniach, ako sú diabetes typu 2, metabolický syndróm a obezita, ale aj o psychiatrických a kardiovaskulárnych chorobách. Tým, že sú tieto ochorenia podmienené mnohými faktormi, je potrebné analyzovať jednotlivé príčiny a ich vzájomné interakcie. Je predpoklad, že biologické hodiny ovplyvňujú súčasne viaceré procesy a o to je ich výskum zložitejší, ale aj potrebnejší,vyjadril sa pre Quark profesor Zeman.
Pozorovanie gravitačných vĺn
Polovicu ceny za fyziku získal Rainer Weiss z MIT a druhú polovicu si rozdelia Barry C. Barish a Kip S. Thorne, obaja z USA, za projekt LIGO/VIRGO kolaborácie, t. j. detekciu a pozorovanie gravitačných vĺn. Viac ako tisícka vedcov spoločne doriešila víziu – zachytiť gravitačné vlny – ktoré už pred viac ako sto rokmi predpovedal Albert Einstein. Laureáti Nobelovej ceny 2017 sa svojím nadšením a odhodlaním stali neoceniteľnými pre úspech LIGO, uviedla Švédska kráľovská akadémia vied.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Vladimír Ješko
Neoznačené foto a ilustrácie nobelprize.org
