Odháňanie tmy z našich obydlí, ciest a krajiny je jednou zo základných charakteristík ľudskej civilizácie. Pokrok v technológiách však vysúva do popredia otázku, či svetla niekedy nie je už priveľa.
Vykazovanie nočnej tmy z našej blízkosti prešlo dlhú cestu od prostých pochodní až k stĺpom inteligentného pouličného osvetlenia vybaveným nabíjačkami elektromobilov, kamerami a wi-fi. Cesta sa však ešte neskončila.
Priveľa svetla
Azda už od čias, keď sa pri ľudských príbytkoch rozhoreli prvé ohne, ľudia si umelé svetlo podvedome spájajú s teplom, bezpečím a potravou. Až relatívne nedávno sme si začali uvedomovať, že keď je svet osvetlený aj vtedy, kedy by prirodzene nebol, a aj tam, kde by ani nemusel byť, svetla začína byť priveľa.
Pribúdajú cesty a výškové budovy a ľudia inštalujú a zapínajú vonkajšie osvetlenie počas celej noci, aj keď výhody takéhoto konania nie sú vždy jasné alebo identifikovateľné. Vždy sa myslelo, že tma je zlá a svetlo je dobré, takže viac svetla je lepšie, a tiež sme si mysleli, že ak miesto osvetlíte, zmizne zločinnosť, uviedol na stránke Svetového ekonomického fóra weforum.org Paul Bogard, profesor environmentálnych štúdií na Hamline University v Minnesote. V skutočnosti na to nie je veľa dôkazov, ale naďalej máme takýto názor.
Nepoznáme nočnú oblohu
Vzhľadom na sústredenie ľudí do miest väčšina súčasnej populácie nepozná skutočnú nočnú oblohu. Najhoršie sú na tom veľké centrá ako New York, Tokio, Hongkong či Singapur, ale nadmerné osvetlenie zaháňa tmu aj u nás, najmä v Bratislave, Košiciach a okolí. Mieru svetelného smogu vyjadruje Bortlova stupnica (podľa amerického astronóma Johna Bortla), ktorá hodnotí jas oblohy podľa viditeľnosti hviezd číslami od 1 (úplne tmavá obloha) po 9 (silne znečistená obloha). Mimochodom, Bratislava a jej okolie dosahuje na Bortlovej stupnici sedmičku.
Niektoré mestá vypínajú v noci osvetlenie ulíc v centrách, v cestnej premávke si však takýto luxus nemôže nikto dovoliť. Tam totiž lepšia viditeľnosť mení správanie vodičov a znižuje riziko nehôd. Podľa britskej štúdie z roku 2018 zahŕňajúcej štatistiky z celej Európy môže na hlavných cestách zlepšenie osvetlenia z veľmi zlého na dobré znížiť počet nočných nehôd až o 30 %. Japonský výskum zistil až 43 % zníženie nočných nehôd na križovatkách po inštalácii osvetlenia. Hoci osvetlenie ciest je iba jedným z faktorov bezpečnosti, patrí k najdôležitejším.
Olej a vosk
Starovekých Grékov a Rimanov svetelné znečistenie ešte nezaujímalo. Niežeby ich ekológia miest vôbec netrápila. Obyvatelia gréckeho Sybarisu (založeného v roku 720 pred n. l.) z mesta vykázali znečisťujúce remeslá, medzi nimi kamenárstvo či kováčske dielne, aby ich neobťažovali hlukom, a vozy sa po dláždených uliciach mohli pohybovať iba v určených hodinách. Hlinené lampy s knôtmi namočenými v rastlinnom oleji osvetľujúce domy však veľa svetelného smogu nevyrobili.
V španielskej Córdobe boli v 9. storočí olejové lampy na stĺpoch pozdĺž ulíc zostavené do systému, čo už bol zárodok verejného osvetlenia. V stredoveku sa používali aj sviečky v lucernách pozdĺž hlavných dopravných tepien. Poskytovali však len toľko svetla, aby slúžilo na základné navádzanie chodcov a vozidiel po uliciach. Málo dostupné sviečky sa používali skôr v obývanejších a bohatších oblastiach, v menej rozvinutých regiónoch boli bežnejšie fakle. Oboje však bolo neefektívne pre krátky čas horenia, takže ulice v dobe temna bývali často naozaj temné a nebezpečné.
R
