Vedci prvý raz dekódovali DNA chromozómov Y pravekých súčasníkov nášho druhu Homo sapiens, neandertálcov a denisovanov.
My, Homo sapiens (človek rozumný) čiže sapienti, zosobňujeme jediný ľudský druh. Na Zemi sme v tomto ohľade sami, no nebývali sme. Platí to len pre približne poslednú desatinu našej známej druhovej existencie. Ešte pred 40- až 30-tisíc rokmi našu planétu obývali najmenej tri ľudské druhy: popri nás aj Homo neanderthalensis (človek neandertálsky), neandertálci, a ich ázijské náprotivky, denisovania. Tí ani po desaťročí od ich objavu – analýzou DNA z drobnej kosti prsta nájdenej v jaskyni Denisova v juhosibírskom pohorí Altaj nemajú definitívne druhové meno. Sapienti, neandertálci a denisovania sa prekrývali v priestore i čase.
Genetická pikantéria
Na evolučnej scéne sme zostali len my. Neandertálci i denisovania ju ako samostatné druhy opustili. Napriek rozdielom v anatómii, poznávacích schopnostiach, správaní aj kultúre, ktoré nás mohli zvýhodňovať, sme ich sotva cielene vyhubili. Isté je, že sme s nimi súperili o zdroje obživy, pretože klíma v druhej polovici poslednej ľadovej doby, keď neandertálci a denisovania vymizli, bola čoraz drsnejšia. No skôr sme ich postupne vytlačili do nehostinných oblastí, tak ako neskôr v novoveku kolonizátori v mnohých častiach sveta vytláčali domorodcov. Máme totiž pevné dôkazy, že tieto tri ľudské druhy sa stretávali a krížili. A tiež vieme, deti, ktoré vzišli z týchto spojení, prežívali a mali neskôr deti. Zreteľne to dosvedčuje naša DNA. Sapienti zo západnej Eurázie v sebe stále nosia približne dve percentá neandertálskej DNA. Tí z východnej a juhovýchodnej Eurázie a Oceánie zasa až päť percent denisovanskej.
Mapka s vyznačením jaskýň, kde sa našli fosílie, z ktorých vedci vyťažili DNA neandertálcov a denisovanov, kredit M. Petr et al./Science
Od X k Y
Medzidruhové vzťahy však takmer určite neboli idylické. Zrejme pôsobil scenár doložený z novšej predhistórie a najmä z písanej histórie: víťazi pobili alebo vyhnali porazených mužov, ich ženy a dospelé dcéry si vzali za manželky a ich deti si tak či onak osvojili. Analýzy DNA neandertálcov získanej z ich kostí sa začali v roku 1997 malým úsekom mitochondriálnej DNA (mtDNA) prototypového neandertálca, ktorého kosti sa našli v roku 1856 v Neanderovom údolí (Neanderthal) pri nemeckom Düsseldorfe. V roku 2010 už vďaka pokrokom genetiky vedci dekódovali celú DNA prvého neandertálca a odvtedy aj iných jedincov. Bonusom bol objav ďalšieho ľudského druhu, denisovanov. Keďže však všetky skúmané kosti s dostatkom DNA patrili ženám, chýbali poznatky o chromozóme Y – čiže o neandertálskych (a denisovanských) mužoch. Teraz to zmenil osemnásťčlenný medzinárodný vedecký tím, ktorý viedli Martin Petr a Janet Kelsoová z Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology v Lipsku (Nemecko). Výsledky uverejnili v časopise Science. Chromozóm Y sa medzigeneračne prenáša výlučne z otcov na synov, mtDNA zasa takmer výlučne z matiek na deti oboch pohlaví. Vzorky DNA získali z kostí troch neandertálskych mužov, ktorí žili v jaskyniach El Sidrón v Španielsku (vek zdrojových fosílií stanovili na 46- až 53-tisíc rokov), Spy v Belgicku (38- až 39-tisíc rokov) a Mežmajskaja v Rusku (43- až 45-tisíc rokov) a tiež z kostí dvoch denisovanských mužov z jaskyne Denisova (vek Denisova 4 bol 55- až 84-tisíc rokov a Denisova 8 dokonca 106- až 136-tisíc rokov). Pri analýze boli použité nové presnejšie metódy rozlíšenia molekúl ľudského chromozómu Y v záplave mikrobiálnej DNA, ktorá zvyčajne kontaminuje fosílne kosti.
Zdeněk Urban
