Výročie legendárnej kométy

Halova-Boppova kométa bola najjasnejšou kométou uplynulých desaťročí a stala sa najpozorovanejšou kométou 20. storočia. Voľným okom sa dala pozorovať 18 mesiacov a astronomickými prístrojmi niekoľko rokov.

Kométu po prvýkrát uvidel v astronomickom ďalekohľade americký profesionálny astronóm Alan Hale v noci z 22. na 23. júla 1995 svojím súkromným ďalekohľadom s priemerom zrkadla 40 cm, a tak ju objavil pre ľudstvo. Objav urobil priamo zo svojho domu v meste Cloudcroft v štáte Nové Mexiko.
Nezávisle od neho v tú istú noc kométu objavil aj amatérsky astronóm Thomas Bopp, ktorý v tom čase pracoval v stavebníctve. Objav urobil nie svojím, ale priateľovým ďalekohľadom s priemerom zrkadla 44 cm počas nočnej astronomickej párty v arizonskej púšti, asi 145 km južne od mesta Phoenix.

Spoločný objav

V oboch prípadoch došlo k objavu náhodne pri pozorovaní guľovej hviezdokopy M70 v súhvezdí Strelec, v blízkosti ktorej sa kométa práve nachádzala. V tom čase mala pomerne nízku zdanlivú jasnosť iba 10,5 mag. Preto pri jej náhodnom objave zohrali významnú úlohu aj pomerne veľké priemery použitých ďalekohľadov, ktoré nie sú medzi neprofesionálnymi astronómami celkom bežné. Najslabšie hviezdy viditeľné voľným ľudským zrakom majú za ideálnych podmienok zdanlivú jasnosť 6 mag a kométa bola v čase svojho objavu 63-krát slabšia ako uvedená hraničná jasnosť, dostupná neozbrojenému oku.

Alan Hale bol pred objavom častým pozorovateľom komét, no Thomas Bopp dovtedy žiadnu inú kométu nepozoroval. V súlade so zvyklosťou zaužívanou v astronómii dostala objavená kométa formálne označenie C/1995 O1 a bola na počesť svojich objaviteľov pomenovaná ako kométa Hale-Bopp. Výslovnosť prvej časti jej mena pripomína veľmi slávnu Halleyho kométu, no ide o dve rozličné kométy.
Halova-Boppova kométa v čase objavu vyzerala v ďalekohľadoch objaviteľov ako malý hmlistý obláčik. Bola vtedy ešte priďaleko od Slnka, až 7,2 astronomických jednotiek (au), teda hlboko v mrazivo chladných končinách našej slnečnej sústavy niekde medzi Jupiterom a Saturnom. Už tu sa prejavil primát budúcej Veľkej kométy roku 1997. Bola to vôbec najvzdialenejšia kométa, akú ľudia objavili amatérskymi ďalekohľadmi. V takých vzdialenostiach sú kométy obvykle neaktívne a nepozorovateľné. Veľká vzdialenosť kométy v čase jej objavu a s tým súvisiace jasnosť a aktivita dávali tušiť, že nás po jej priblížení k Slnku čaká veľké kometárne divadlo, čo sa aj stalo.

Najjasnejšia v apríli 1997

Až keď sa kométa dostala hlbšie dovnútra našej slnečnej sústavy, stala sa v máji 1996 viditeľnou voľným okom, no ešte nie v plnej nádhere. Vo februári 1997 už mala kométa voľným okom pozorovateľný chvost a ďalej sa zjasňovala. V marci 1997, presne 22. marca, dosiahla na svojej dráhe bod najbližší k Zemi – vtedy bola od nás vzdialená 197 miliónov kilometrov (Slnko je od Zeme vzdialené 150 miliónov kilometrov). Krátko potom, 1. apríla 1997, prešla kométa príslním alebo perihéliom – bodom dráhy najbližším k Slnku, keď bola od neho vzdialená 137 miliónov kilometrov. Apríl 1997 bol tak mesiacom jej najlepšej pozorovateľnosti a najvyššej jasnosti. Kométa sa dala dobre pozorovať po celú noc a jej jasnosť prevyšovala jasnosť všetkých hviezd na nočnej oblohe okrem hviezdy Sírius. Potom jej jasnosť postupne klesala, presunula sa zo severnej oblohy na južnú a bola pozorovateľná voľným okom až do decembra 1997, ďalekohľadmi však ešte niekoľko ďalších rokov.
V čase vzniku tohto článku je Halova-Boppova kométa vzdialená od Slnka vyše 43 au, teda nachádza sa už za dráhou trpasličej planéty Pluto. Kométa je v stave hibernácie, čiže bez aktivity, a nasledujúcich približne 1 200 rokov bude putovať do afélia – bodu svojej eliptickej dráhy vo vzdialenosti 371 au od Slnka, ktorý je od Slnka najvzdialenejší. Z afélia jej to bude opäť trvať približne 1 200 rokov, kým sa znovu vráti do vnútorných oblastí našej slnečnej sústavy.

Text a foto Mgr. Július Koza, PhD.
Astronomický ústav SAV, v. v. i. v Tatranskej Lomnici