Výskumné tímy na palube

Španielska spoločnosť Iddes Yachts navrhla oceánografickú výskumnú loď, na palube ktorej budú špičkové laboratóriá pre vedcov z rôznych odborov.

Vizualizácia Iddes Yachts

Zreteľne identifikovateľnými zmenami globálnej aj lokálnej klímy, prejavujúcimi sa častým výskytom lokálnych búrok a bleskových povodní, silným vetrom a inými meteorologickými javmi, nám naša planéta dáva na vedomie, že sa s ňou niečo deje. Napriek úsiliu mnohých vedcov, najmä oceánografov, meteorológov a klimatológov, sa nedarí nájsť hodnovernú teóriu vysvetľujúcu vplyv globálnych klimatických zmien na lokálne počasie, ktoré meteorológovia často nedokážu presnejšie predpovedať.
O niekoľko rokov sa však schopnosť predvídať klimatické zmeny a ich účinky môže zlepšiť vďaka oceánografickej výskumnej lodi Earth 300, ktorú by mali na vodu spustiť už v roku 2025. Výskumnú loď navrhla podľa idey Aarona Olivera spoločnosť Iddes Yachts v spolupráci s poľskou firmou. Loď dĺžkou prekoná métu 300 metrov, takže bude dlhšia než slávny Titanic, jej šírka má byť 46 a výška 60 metrov. Na lodi bude 22 špičkových laboratórií, v ktorých budú pracovať vedci z rôznych odborov. Laboratóriá budú umiestnené v trinásťpodlažnej guľovej stavbe nazvanej Science Sphere.
Celkovo bude môcť na lodi pracovať 160 vedcov. Posádka bude mať 165 členov. Do vedeckého vybavenia má patriť aj prvý komerčný kvantový počítač, určený pre prácu na mori. Pre VIP hostí bude k dispozícii 20 luxusných kabín pre dvoch a ultrabohatí ľudia budú môcť na lodi absolvovať desaťdňovú dovolenku odhadom za milión dolárov.
Výskumná jachta Earth 300 má byť zelená, takže nemá produkovať žiadne škodlivé látky. Nájsť pre obrovskú jachtu vhodnú hnaciu jednotku na báze obnoviteľných zdrojov predstavuje pre konštruktérov lode veľký problém. Do úvahy prichádza aj nekonvenčné riešenie v podobe jadrového pohonu. Išlo by o reaktor na báze roztavenej soli, ktorý pracuje pri tlaku blízkom atmosférickému tlaku, takže výbuch reaktora vôbec nehrozí. Jachta by sa tak stala prvou loďou, ktorá by využívala spomenutý typ reaktora. Problém je v tom, že použitie inovatívneho reaktora by si vyžiadalo schvaľovací proces, ktorý by mohol trvať tri až päť rokov, preto by loď dočasne poháňal klasický lodný pohonný systém na báze zelených palív. Loď Earth 300 by sa mala postaviť v zatiaľ neurčenej európskej alebo juhokórejskej lodenici a jej cena by sa mohla vyšplhať až na 700 miliónov dolárov.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2024. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.