Pite mlieko! Túto vetu si určite všetci pamätajú ešte z detstva. V skutočnosti sú mlieko a mliečne výrobky dôležitým zdrojom bielkovín a vápnika počas celého nášho života, od narodenia až po starobu.
Nie je preto prekvapením, že vzhľadom na jeho dôležitosť v našej strave má produkcia mlieka veľký poľnohospodársky a hospodársky význam. Mlieko sa vyrába v každom členskom štáte EÚ a predstavuje približne 15 % poľnohospodárskej produkcie a z hľadiska hodnoty patrí medzi najvýznamnejšie poľnohospodárske odvetvie.
Na Slovensku sa špecializovaná výroba mlieka radí medzi druhý najbežnejší druh poľnohospodárskej farmy, čo je takmer jeden z piatich poľnohospodárskych podnikov v krajine. Preto nie je žiadnym prekvapením, že Univerzita Komenského v Bratislave je koordinátorom výskumného projektu EÚ, ktorý by mal priniesť významné praktické aplikácie pre priemysel, a to nie len na Slovensku, ale v celej Európe.
Projekt FORMILK, ktorý sa začal v roku 2016, bude trvať do konca roka 2019. Grant na výskum je vo výške viac ako 1,2 milióna eur a je súčasťou akčného programu Marie Skłodowska-Curie, ktorý v novembri oslávi jubilejných 20 rokov v rámci podpory výskumu na celom svete.
Projekt vedie profesor Tibor Hianik z Univerzity Komenského, ktorý získal aj grant RISE na výmenu pracovníkov v oblasti výskumu a inovácií. Spája tak výskumníkov zo Slovenska, Maďarska, Írska, ako aj z USA a Kanady. Cieľom projektu je vytvoriť testovací proces na zisťovanie špecifických enzýmov v mlieku.
„Je dobre známe, že veda nepozná hranice,“ hovorí profesor Hianik. „Medzinárodná spolupráca vedie k rýchlejšiemu a účinnejšiemu riešeniu problémov a obohacuje nás o nové poznatky a techniky.“
Slovenský vedec, ako veterán projektov medzinárodnej spolupráce, v súčasnosti vedie medzinárodný tím šiestich skúsených vedecko – výskumných inštitúcií, dvoch malých a stredných podnikov, jednej štátnej spoločnosti a jednej výrobnej spoločnosti.
Spoločne vyvíjajú špičkové senzory na identifikáciu dvoch typov enzýmov v mlieku, plazmínu a laktázy. Schopnosť merať množstvo plazmínu v mlieku je dôležitou súčasťou kontroly kvality, pretože väčší podiel enzýmu je vhodnejší na výrobu syra, ale pri pasterizovanom mlieku môže spôsobiť, že bude horké. Laktáza sa medzitým využíva pri výrobe výrobkov bez obsahu laktózy, teda v odvetviach, ktoré predstavujú rastúci podiel na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami v dôsledku rastúcich vedomostí o intolerancii laktózy.
Dve maďarské inštitúcie, Výskumné centrum pre prírodné vedy a Maďarský inštitút pre výskum mlieka, vrátane výmenných pracovníkov zúčastnených inštitúcií, zohrávajú v projekte rozhodujúcu úlohu. „Všetci partneri si vymieňajú názory na seminároch a spätnú väzbu nám dávajú priamo aj partneri z priemyslu. Tento proces skutočne pomáha priemyslu aj inštitúciám pochopiť, čo je naozaj potrebné,“ vysvetľuje profesor Hianik.
Spolupráca s priemyslom bude nevyhnutná pri transformovaní výsledkov z laboratórií do reálnych fariem a odtiaľ až do vozíkov zákazníkov v supermarketoch.
„Farmári zvyčajne nemajú špecializované analytické techniky na kontrolu svojich výrobkov,“ hovorí profesor Hianik. „Vzorky pošlú centralizovanému ústavu, avšak ich vyhodnotenie trvá určitý čas. Preto by farmári mali mať možnosť kontrolovať vzorky produktov priamo na mieste prostredníctvom flexibilných nástrojov, ktoré im sprostredkujú okamžité informácie o kvalite mlieka.“
Výsledkom projektu v roku 2019 by teda malo byť malé prototypové zariadenie, ktoré bude pripojené k elektrochemickému snímaču a bude monitorovať enzýmy v mlieku priamo na farme. Zariadenie by malo poskytovať farmárom aj usmernenia o tom, ako najlepšie kontrolovať hladinu laktózy. Tento vývoj umožní poľnohospodárom lepšie spracovať svoju produkciu a v konečnom dôsledku poskytne domácnostiam širší a kvalitnejší sortiment mliečnych výrobkov.
