Prvý stupeň základnej školy je mimoriadne vhodný na začatie výučby informatiky. To je názor profesora Ivana Kalaša, ktorý sa profesionálne venuje pedagogickému výskumu v oblasti teórie vyučovania informatiky a informatizácie poznávacieho procesu. V projekte IT Akadémia pôsobí ako expert pre informatiku na 1. stupni ZŠ.
Profesor Ivan Kalaš je vedúcim Katedry základov a vyučovania informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa pedagogickému výskumu v oblasti teórie vyučovania informatiky a tiež v oblasti informatizácie poznávacieho procesu. Už viac ako 25 rokov spolupracuje pri budovaní predmetu informatika v primárnom a sekundárnom vzdelávaní, je spoluautorom učebníc informatiky a kníh o programovaní pre žiakov základných a stredných škôl. Zapája sa do vývoja edukačného softvéru a edukačných programovacích prostredí pre deti a žiakov každého veku, ako Comenius Logo, Cirkus Šaša Tomáša, Vizuálne zlomky, RNA alebo Imagine Logo. Profesor Kalaš sa zúčastnil viacerých medzinárodných a národných iniciatív, akými sú napríklad projekty Kaleidoscope, Playground, Infovek alebo národný projekt ESF – Ďalšie vzdelávanie učiteľov informatiky.
Reprezentuje Slovenskú republiku vo Výbore IFIP pre vzdelávanie. Od roku 2008 pôsobí ako člen medzinárodného poradného zboru spoločnosti Microsoft pre program Partners in Learning. V roku 2009 sa stal členom Správnej rady Inštitútu UNESCO pre informačné technológie vo vzdelávaní. V roku 2010 publikoval v tomto inštitúte analytickú štúdiu, ktorú potom v roku 2011 Ústav informácií a prognóz školstva vydal v slovenskom preklade pod názvom Spoznávame potenciál digitálnych technológií v predprimárnom vzdelávaní. V rokoch 2011 až 2013 viedol medzinárodný tím expertov UNESCO na výskum integrácie digitálnych technológií do primárneho vzdelávania. Od roku 2014 je hosťujúcim profesorom na univerzite UCL v Londýne, kde vedie vývoj vzdelávacieho obsahu pre programovanie pre 5. a 6. triedu anglických základných škôl. V projekte NP ITA profesor Kalaš pôsobí ako expert pre informatiku na 1. stupni ZŠ.
Pán profesor, môžete porovnať výučbu informatiky na 1. stupni základných škôl u nás a vo svete?
Na celom svete je informatika na 1. stupni celkom nový fenomén, nová výzva, ktorá otvára veľa otázok. V jednom sa rozvinuté krajiny zhodujú – informatické myslenie (v angličtine sa označuje ako computational thinking) je pre vzdelávanie, život a prácu v tomto storočí novou nevyhnutnosťou, novou gramotnosťou. Chápanie cieľov a obsahu informatického vzdelávania sa však revolučne mení. Napríklad v Anglicku mali už od roku 1982 povinný predmet IKT – informačno-komunikačné technológie. Jeho cieľom bol najmä rozvoj digitálnej gramotnosti žiakov. Keďže digitálne technológie sa už podarilo integrovať do ostatných predmetov, vlastný predmet IKT stratil opodstatnenie a v roku 2013 ho jednoducho zrušili! Ale pozor – zrušili s tým, že už od septembra 2014 musia školy na všetkých stupňoch, teda od 1. triedy základnej školy realizovať iný, nový a povinný predmet Computing, ktorého obsah – a tu je pointa mojej odpovede – sa prakticky zhoduje so vzdelávacími cieľmi slovenského predmetu informatika. Teda kladie dôraz na rozvoj informatického myslenia a programovanie, na objavovanie niektorých elementárnych poznatkov vedeckej informatiky (angl. Computer Science).
Naša informatika je na stredných školách povinným predmetom od roku 1985. V roku 2005 sme ju rozšírili už aj na 2. stupeň ZŠ a v roku 2008 dokonca aj na 1. stupeň – a som v pokušení povedať, že v tom máme svetové prvenstvo. Naviac, vzdelávacie ciele informatiky, ako ich určuje náš Štátny vzdelávací program, sú skutočne moderné, až revolučné. V čom však na Slovensku zaostávame, je systematická a neustála podpora učiteľa informatiky v škole, jeho každodennej práce. Transformácia výborných cieľov do efektívneho procesu. Projekt IT Akadémia má šancu – a ambíciu – túto transformáciu podporiť.
Aká je teda vaša predstava informatiky v procese vzdelávania, akú úlohu má školská informatika?
Školská informatika, akú sa snažíme na Slovensku rozvíjať, nechce byť náukou o počítačoch, ani náukou o programovaní, nechceme, aby podporovala technokratický pohľad na úlohu digitálnych technológií vo vzdelávaní (kedy cieľom vzdelávania je sama technológia). V našej vízii je informatika a jej jazyk – teda programovanie – nástrojom na skúmanie sveta. Novým pomocníkom v skrinke nástrojov, ktorou má žiakov vyzbrojiť moderná škola. Informatické myslenie – podobne ako matematické myslenie alebo tvorivosť – má žiakom pomôcť poznávať, skúmať, modelovať, porovnávať, komunikovať a spolupracovať, vyjadriť sa. Ak školská informatika taká nie je, ak na nej žiaci musia riešiť pamäťové testy, ak ju dievčatá spravidla nemajú rady, ak nie je pre žiakov hodinou vzrušujúceho poznávania a tvorby, čosi nie je v poriadku. Mimochodom, ak sa v našom anglickom vzdelávacom programe objavilo čokoľvek, čo by žiaci mohli ľahko zabudnúť, vyrobili sme plagát s týmto obsahom, aby ho učitelia mohli zavesiť v triedach na stenu medzi iné podobné plagáty. Samozrejme, zapamätanie je dôležitá súčasť poznávania, ale musí prísť ako dôsledok vzrušujúcej tvorby, skúmania, objavovania a diskutovania.
Učiť malé deti informatiku a rozvíjať ich digitálnu gramotnosť asi nie je jednoduché…
Je aj nie je. Nie je jednoduché, ak vyučujúca osoba – učiteľ či učiteľka – sama nie je dostatočne digitálne gramotná. Nie je jednoduché, ak školu a učiteľa jednoducho sotíme do novej reality a – po prvé – zabudneme im neustále a kvalifikovane pomáhať, a po druhé – tak akosi ani neočakávame, že ciele Štátneho vzdelávacieho programu sú vlastne zákonom, ktorý nie je dobre mysleným návrhom, ale serióznym a premysleným záväzkom. Záväzkom však môže byť až vtedy, keď učiteľom podáme pomocnú ruku, keď im budeme pomáhať, keď im vysvetlíme, že toto moderné objaviteľské vyučovanie oni sami zvládnu a že prinesie radosť z úspechu aj im, aj ich žiakom. Preto sme v projekte IT Akadémia zvolili práve takýto pedagogický model – podporu učiteľov cez overené metodické materiály. Predovšetkým do predmetu informatika, ale s pozvánkou na stavanie mostov medzi predmetmi, napríklad medzi informatikou a prírodovednými predmetmi.
A práve kvôli takto chápanej úlohe informatiky a digitálnych technológií vo vzdelávaní, teda ako nástroja na objavovanie, porozumenie a zmenu tohto sveta, patrí moderná informatika už na 1. stupeň základnej školy. Pretože niet lepšej príležitosti na poznávanie, objavovanie a stavanie mostov medzi tým, čo nás zaujíma, než práve primárne vzdelávanie. Jedným z cieľov projektu IT Akadémia je prostredníctvom vzdelávania a kvalitnej metodickej podpory ukázať učiteľom primárneho vzdelávania, že takáto informatika sa im bude páčiť, pretože im pomôže napĺňať aktuálne vzdelávacie ciele pre ich žiakov. Nie im odovzdať poznanie, pretože tak to nefunguje. V našej koncepcii je totiž informatika na tomto stupni presne taká objaviteľská, tvorivá a vzrušujúca, akou má byť moderná objaviteľská matematika či iné predmety.
Hovoríte, že učiteľ poznanie svojim žiakom nemôže odovzdať. Aká je teda jeho úloha v triede?
V modernom vzdelávaní je úloha učiteľa naďalej veľmi dôležitá a náročná – a predsa iná ako v tradičnej škole, ktorú S. Papert nazval drill and kill (teda driluj a zabi záujem). Musí vytvárať situácie, v ktorých je žiak motivovaný a chce riešiť ďalšie a ďalšie problémy a pritom získavať nové skúsenosti, ktoré si pridáva do siete svojich doterajších poznatkov. Táto sieť, táto mapa obsahuje fakty a predchádzajúce skúsenosti, postupne sa kryštalizujúce zovšeobecnenia – poznatky, pospájané rôznymi kognitívnymi a afektívnymi väzbami a súvislosťami. Táto sieť poznania neustále rastie, v lepšom prípade veľkú časť nášho života. No a jedným z motorov rastu siete poznania je zvedavosť, ktorá je u žiakov primárneho vzdelávania ešte vždy veľmi silná. Dobrý učiteľ, či bežnejšie – dobrá učiteľka primárneho vzdelávania to veľmi dobre vie, vie vytvárať situácie, v ktorých žiak pod jej citlivou réžiou objavuje a poznáva. A vie, ako pomáhať svojim žiakom efektívne prepájať zážitky a malé objavy zo všetkých vyučovacích predmetov…
Ak riaditeľka školy zabezpečí na výučbu informatiky na 1. stupni napríklad učiteľa informatiky z 2. stupňa alebo niektorého rodiča, možno našla aké-také riešenie. Ale takýto zástupný učiteľ možno nepozná stav poznania žiakov a nevie dostatočne zabezpečiť premosťovanie medzi jednotlivými zážitkami tak ako ich vlastná učiteľka všetkých ostatných predmetov. Preto sa takáto informatika môže ľahko redukovať na neefektívnu výučbu bez trvácnych a prepájajúcich zážitkov, môže dochádzať k neprimeranému predbiehaniu skutočných potrieb žiakov a ich poznania, môže brzdiť alebo až zvrátiť neskorší záujem dievčat o matematiku, informatiku a technické vzdelávanie.
Aké digitálne zručnosti a znalosti by mal mať žiak po skončení strednej školy?
Ak sa na vašu otázku pozriem z perspektívy projektu IT Akadémia, pýtame sa, aký by mal byť absolvent strednej školy, ktorý uvažuje o kariére v IT sektore. Myslím si, že to nemusí byť mladý IT génius či počítačový heker. Mal by to však byť bohato rozvinutý učiaci sa mladý človek, s bohato vybavenou dielňou na skúmanie a objavovanie, na riešenie problémov – veľmi často tzv. zle definovaných a meniacich sa problémov, človek pripravený ďalej (a už navždy) sa učiť, spolupracovať, kriticky analyzovať, navrhovať, porovnávať, tvoriť… A moderná školská informatika vie, ako v tejto oblasti pomôcť. Lebo sama má byť presne taká.
V čom teda pomôže projekt IT Akadémia učiteľom? Napríklad učiteľom na 1. stupni?
Chceme podporiť učiteľov, aby vedeli, ako pomáhať svojim žiakom vytvárať takéto moderné poznanie. Aby im umožnili objavovať a poznávať, vyjadrovať sa a riešiť problémy. Na 1. stupni nás čaká ťažká úloha ukázať učiteľom prostredníctvom nových metodických materiálov a školení, že informatické koncepty, ktoré chceme rozvíjať, sú skutočne základné a jednoduché. A predsa dôležité a kľúčové. V rozvoji základov informatického myslenia obyčajne ide o jednoduchý plán činnosti, program, ktorý potom vykonáva robotík, žeriav, autíčko alebo korytnačka… Ako pedagógovia sa však musíme naučiť, čo s týmito plánmi či programami robiť, ako sa o nich rozprávať, ako ich porovnávať, vykonávať, upravovať. Jednoducho, ako s nimi a o nich premýšľať.
Učivo v materiáloch sprostredkúvame cez zadania problémov, cez gradované sekvencie malých úloh. Využívame motiváciu žiakov, pracujeme vo dvojiciach a diskutujeme. Deti objavujú a učia sa navzájom. Celý projekt dáva veľký dôraz vo všetkých vekových skupinách na bádateľsky orientované poznávanie. Teda nie upriamenie sa na výklad, ale na žiaka, ktorý je motivovaný skúmať, ktorý dostal potrebu nájsť odpoveď na svoju otázku a pri jej hľadaní mu učiteľ pomáha. Učiteľ má v tomto procese podpornú úlohu, aby žiak urobil svoj objav sám. Výskumy vo svete potvrdzujú, že takto získané poznanie je ďaleko efektívnejšie v zmysle pretrvania a kvalitnejšieho prepojenia na ďalšie poznatky.
