Medzi používateľmi slovenčiny niekedy vznikajú diskusie o tom, či je správne slovo ostatný v slovných spojeniach ako ostatný deň roka, v ostatnom čase, nadišla jeho ostatná hodina, toto sú moje ostatné peniaze, chodí otrhaný ako ostatný žobrák, či by sa v uvedených spojeniach nemalo používať slovo posledný. Niektorí používatelia slovenčiny dokonca odmietajú slovo ostatný v citovaných a podobných spojeniach s odôvodnením, že slovo ostatný je náležité iba v spojeniach ako vždy bol lepší ako ostatní, ostatné veci pošleme poštou. Takýto prístup však nie je odôvodnený, lebo v spisovnej slovenčine sú slová ostatný a posledný, ktoré fungujú ako prídavné mená alebo ako číslovky, vo viacerých významoch synonymné, t. j. majú rovnaký význam, o čom sa môžeme presvedčiť v Krátkom slovníku slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003), v Synonymickom slovníku slovenčiny (2004), ale aj v staršom Slovníku slovenského jazyka (2. zv. z r. 1960, resp. 3. zv. z r. 1963). Ako prídavné mená majú slová ostatný a posledný tieto významy: 1. jediný zvyšujúci, zostávajúci, napr. vyrúbali už aj ostatný/posledný strom v aleji, 2. nedávno minulý, nedávny, predchádzajúci, najnovší, napr. v ostatnom/poslednom čase, ostatné/posledné udalosti, 3. najnižšie postavený, najmenej významný alebo hodnotný (tento význam je expresívny), napr. chodí otrhaný ako ostatný/posledný žobrák. Pravda, vo význame „všetci, ktorí ostali z nejakého celku“, resp. „všetko, čo ostalo z nejakého celku“, ako je to v slovných spojeniach vždy bol lepší ako ostatní, ostatné veci pošleme poštou, ostatný nábytok sme predali, používa sa iba prídavné meno ostatný.
Slová ostatný a posledný sú synonymné aj ako neurčité radové číslovky vo význame „ktorý je na konci radu, poradia“, napr. ostatný/posledný deň roka, ostatný/posledný vozeň súpravy, v rade stál ostatný/posledný, stalo sa to ostatný/posledný raz, t. j. naposledy.
Stav vo význame a používaní slov ostatný a posledný, či už ako prídavných mien alebo ako čísloviek, ako je zachytený vo výkladových slovníkoch slovnej zásoby spisovnej slovenčiny, je odrazom aj stavu v slovenských nárečiach, kde sa v naznačených významoch vyskytujú obidve slová. Pri používaní uvedených slov vždy závisí od autora výpovede, ktoré z uvedených slov si do svojho prejavu vyberie.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.,
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
