V Krátkom slovníku slovenského jazyka (4. vyd. z roku 2003; ďalej KSSJ) sa pri dokonavom slovese zaslepiť uvádza význam „zbaviť schopnosti správne posudzovať javy“ a dokladové spojenia sláva mu zaslepila zrak; (byť) zaslepený hnevom, sľubmi. Pri slovese zaslepiť je aj nedokonavé sloveso zaslepovať.
V súčasnej jazykovej praxi sa sloveso zaslepiť používa aj v ďalšom význame, ktorý KSSJ a SSJ nezachytávajú, ako je to vidieť z týchto dokladov z internetových stránok: Riešením je zaslepiť otvor na hadičke od teplej vody. – Menšie otvory na výfuku stačí zaslepiť aj zátkami vyrobenými z poriska lopaty. – Trubicu treba na konci zaslepiť V citovaných dokladoch ide o význam „uzavrieť otvor, aby cezeň nemohla unikať tekutina alebo plynná látka alebo aby sa do otvoru nemohla dostať neželaná látka“. Motivácia slovesa zaslepiť v novom význame je v prídavnom mene slepý s významom „na jednom konci uzavretý“ (porov. slovné spojenia slepá ulica, slepá koľaj).
V jazykovej praxi sa používajú aj slovesné podstatné meno zaslepenie, trpné príčastie, resp. prídavné menozaslepený a nedokonavé sloveso zaslepovať, ktoré súvisia s novým významom slovesa zaslepiť, napr. Zátka sa používa na zaslepenie potrubia prípadne armatúry…
Sloveso zaslepiť vo význame „uzavrieť otvor, aby cezeň nemohla unikať tekutina alebo plynná látka alebo aby sa do otvoru nemohla dostať neželaná látka“ je spisovným, štylisticky neutrálnym náprotivkom slangového slovesazablendovať, ktoré sa používa v neoficiálnej komunikácii plynárov, vodoinštalatérov, stavbárov, automechanikov a pod. Sloveso zablendovať má pôvod v nemčine (z nemeckého blind = slepý).
PaedDr. Matej Považaj, CSc.
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV
