V slovnej zásobe slovenčiny sa v súčasnosti často najmä v ekonomickej oblasti používa slovo audit, ktoré má základný význam detailné skúmanie účtov spoločnosti, firmy s cieľom určiť ich presnosť, a to kvalifikovanou osobou, inštitúciou a okrem toho ďalšie významy, význam podrobné preverovanie stavu niečoho, kontrola, revízia a význam správa o vykonaní kontroly, teda detailného skúmania účtov, resp. podrobného preverovania stavu niečoho (porov. Slovník súčasného slovenského jazyka 1, A – G z r. 2006). Slovo audit má pôvod v latinčine, v latinskom slove auditus s doslovným významom počúvanie, vypočutie, pričom súčasný význam slova audit vznikol vývinom z významu vypočutie sťažností, žalôb na súde, z ktorého vznikol význam preskúmanie veci s vypočutím svedkov ap. a z neho význam preskúmanie, overenie ap. (porov. Stručný etymologický slovník slovenčiny od Ľ. Králika z r. 2015).
Od podstatného mena audit sa v slovenčine utvorilo aj vzťahové prídavné meno auditový, napr. auditový záznam, auditová správa, sloveso auditovať s významom vykonať, vykonávať audit a slovesné podstatné meno auditovanie. V slove audit aj v odvodených slovách auditový, auditovať, auditovanie sa píše krátke i a takto sa uvedené slová zachytávajú aj v Pravidlách slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2013), v Krátkom slovníku slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003) či v citovanom Slovníku súčasného slovenského jazyka.
Od slova audit je utvorené aj pomenovanie osoby, ktorá ho vykonáva. V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami tohto pomenovania, a to s podobou audítor písanou s dlhým í a s podobou auditor písanou s krátkym i. Podoba s krátkym i je ovplyvnená odvodzovacím základom audit a stavom v angličtine, odkiaľ sa k nám toto slovo v novšom čase v naznačenom význame spolu so slovom audit dostalo. V citovaných jazykových príručkách sa však dôsledne uvádza podoba audítor s dlhým í. Dôvod, prečo je to tak, je ten, že už dávnejšie sme mali v slovnej zásobe slovenčiny slovo audítor, ktoré sa k nám dostalo priamo z latinčiny a ktoré sa používalo vo viacerých významoch a ešte aj teraz sa používa. V minulosti sa používalo vo význame člen vyššieho súdneho dvora (tento význam sa v súčasných slovníkoch hodnotí ako zastaraný) alebo vo význame vojenský vyšetrovací sudca (tento význam sa v slovníkoch hodnotí ako historizmus). V súčasnosti sa slovo audítor v rámci katolíckej cirkvi používa vo význame sudcom vybratý a biskupom schválený kňaz alebo laik, ktorý má za úlohu zhromaždiť dôkazy pre cirkevný súd a odovzdať ich sudcovi (porov. Teologický a náboženský slovník od Š. Vragaša a kol. z r. 2006). Nebolo by preto vhodné, aby sa vo význame pomenovania osoby vykonávajúcej audit, ktorý sa k nám dostal novšie z angličtiny, používala iná pravopisná podoba. Okrem toho možno ešte spomenúť, že slovo audítor sa vhodne začleňuje do skupiny slov zakončených na -ítor, ako sú expedítor, inkvizítor, korepetítor, repetítor, resp. aj slov zakončených na -átor, ako sú agitátor, licitátor, likvidátor, moderátor, operátor, organizátor, registrátor atď.
Od pomenovania osoby mužského rodu vykonávajúcej audit, teda od pomenovania audítor, je utvorená prechýlená ženská podoba audítorka, príslušné vzťahové prídavné meno audítorský a podstatné meno stredného rodu audítorstvo ako pomenovanie preverovania, overovania účtovných dokladov spoločnosti alebo podniku či ich hospodárenia.
PaedDr. Matej Považaj, CSc.
