Vznášajúce sa muchy

Veľký význam pri opeľovaní rastlín majú popri ohrozenej včele medonosnej pestrice, ktoré okrem toho plnia v prírode ešte mnoho ďalších úloh.

Pestricami nazývame zástupcov čeľade pestricovitých (Syrphidae), patriacich k najpočetnejším čeľadiam nielen v rámci radu dvojkrídlovcov, ale hmyzu vôbec. Celkovo je známych 6 000 druhov pestríc, vyskytujúcich sa vo všetkých geografických regiónoch s výnimkou Antarktídy. Z územia Európy vieme o viac ako 800 druhoch, z toho na území Slovenska žije 384 druhov.
Charakteristický pre ne je zvláštny spôsobu letu, pri ktorom dokážu zastať na jednom mieste vo vzduchu, podobne ako kolibríky. Aj ich pomenovanie v angličtine – hoverflies – to vystihuje, znamená vznášajúce sa muchy. Slovenské pomenovanie pestríc je odvodené od ich rozmanitej farebnosti – pestrosti.

Farebná a tvarová rozmanitosť

Pri mnohých druhoch žijúcich na Slovensku vidíme dospelé jedince (imága) s bielymi, žltými, oranžovými, hnedočervenými priečnymi pásmi na tmavom tele, iné sú zasa celé tmavé až čierne. Svojím zafarbením často pripomínajú včely, osy alebo sršne, čo má odradiť ich nepriateľov. Toto mimikry môže vylepšovať ochlpenie, niektoré druhy sa podobajú čmeľom. Na včely sa ponášajú predovšetkým zástupcovia z rodu trúdoviek (Eristalis), ktoré často možno nájsť na kvetoch vedľa včiel. Iné druhy zasa napodobňujú svojím telom, ale aj letom najmä veľké piliarky.
Larvy pestríc sa tiež farebne maskujú, zväčša pripomínajú malé slizniaky s prevládajúcim zeleným, bielym, oranžovým, hnedým až hnedočiernym zafarbením, často pásikovaným alebo škvrnitým.

Výskyt a potrava

Dospelé jedince i larvy sa vyskytujú takmer vo všetkých typoch biotopoch. Vyhovuje im špecifické mikroprostredie na lúkach, v lesoch, močiaroch, záhradách, parkoch či dokonca v ľudských sídlach. Dospelé pestrice sa živia prevažne peľom a nektárom, no ich larvy sa vyznačujú rôznorodou potravovou špecializáciou. Azda najdôležitejšou skupinou sú pestrice, ktorých larvy sa živia voškami. Vyskytujú sa všade tam, kde sú rastliny napadnuté voškami. Aj preto sa niektoré druhy z tejto pomerne rozsiahlej skupiny využívajú ako súčasť biologickej kontroly vošiek pri ochrane rastlín. Takým druhom je napríklad u nás bežne sa vyskytujúca pestrica pruhovaná (Episyrphus balteatus), ktorej larvy zo špeciálnych chovov sa nasadzujú do skleníkov. Známe sú tiež dravé larvy pestríc, obľubujúce méry, červce, húsenice molí, larvy chrobákov, mravcov a ôs.

Ďalšou významnou skupinou sú saprofágne druhy, to znamená, že ich larvy sa vyvíjajú v odumretom a rozkladajúcom sa dreve. V ekosystéme tak zohrávajú významnú úlohu pri recyklácii biomasy. Larvy pomerne veľkej skupiny pestríc zasa žijú v rozkladajúcej sa hmote vo vodnom prostredí a živia sa mŕtvou organickou hmotou a mikroorganizmami. Tomuto prostrediu sa zaujímavo prispôsobujú aj príjmom kyslíka. Napríklad zástupcovia našich najbežnejších pestríc z rodu trúdovky (Eristalis) prijímajú kyslík pomocou dlhej dýchacej trubice, ktorou sa dotýkajú povrchu vody a ňou nasávajú vzduch.
V pletivách rastlín, ktoré rozrušujú a živia sa nimi, nájdeme tzv. fytofágne druhy (napr. druhy rodu Cheilosia). Existuje aj niekoľko takýchto druhov, ktoré môžu spôsobovať škody na poľnohospodársky významných plodinách. Napríklad larvy druhov Eumerus strigatus a E. tuberculatus sa vyvíjajú v cibuliach rastlín vrátane záhradných druhov, čím ich poškodzujú. Iné druhy, naopak, možno použiť na likvidáciu nežiaducich rastlín. Takýmto druhom je Cheilosia grossa, ktorú použili v USA v boji proti bodliaku ovisnutému (Carduus nutans). Momentálne prebieha výskum o podobnom využití aj iných druhov pestríc, napríklad druhov z rodov Eumerus a Merodon. Poznáme však aj larvy pestríc, viazané svojím vývinom na huby. V hľuzovkách a v hríbovitých hubách sa našli larvy viacerých druhov z rodu Cheilosia.
Z medicínskeho a veterinárneho hľadiska si zasluhujú pozornosť pestrice, ktoré môžu spôsobovať závažné ochorenia zvierat a ľudí. Obojživelníky nezriedka trpia na myiázu (ochorenie vyvolané larvami, postihujúce najčastejšie kožu a sliznice). Literatúra uvádza aj niekoľko príkladov ochorení ľudí, ktoré vyvolali predovšetkým larvy celosvetovo rozšíreného druhu – trúdovky obyčajnej (Eristalis tenax).

Opeľovači a biokontrolóri

V poslednej dobe, najmä v súvislosti so zaznamenaným celosvetovým trendom poklesu typických opeľovačov, zaujímajú pestrice vedcov najmä svojou opeľovacou činnosťou, veď všetky dospelé jedince sú závislé od kvetov, živia sa ich nektárom, alebo sa špecializujú na peľ. Len niektoré druhy pestríc uprednostňujú ako potravu medovicu – cukrový výlučok vošiek, pokrývajúci listy rastlín. Ako významné opeľovače kultúrnych a divorastúcich rastlín však zohrávajú dôležitú úlohu pri zachovaní rozmanitosti mnohých rastlín. Navyše pestrice, na rozdiel od opeľovačov z radu blanokrídlovcov, uprednostňujú zatienené plochy, čím pomáhajú zachovať diverzitu mnohých močiarnych rastlín.
Opeľovače (a teda aj pestrice) sú kľúčovými činiteľmi pri opeľovaní viacerých plodín ekonomického významu. V Európe až 84 % z 264 plodinových druhov opeľujú hmyzí opeľovači. Finančný efekt opeľovacej služby sa vyčíslil v globálnom meradle na 153 miliárd eur ročne, čo predstavuje 9,5 % z celkovej poľnohospodárskej produkcie vrátane hmyzom neopeľovaných rastlín. Opeľovacia činnosť včiel samotných predstavovala 4,25 milardy eur za rok a cena opeľovania čmeľmi a inými opeľovačmi (okrem včiel) sa odhaduje na 750 miliónov eur za rok.

Aj napriek tomu, že sa včela medonosná považuje za najlepšieho opeľovača plodín vyžadujúcich opeľovanie hmyzom, rastúci výskyt ochorenia včiel vyvolal potrebu poobzerať sa po ďalších možných opeľovačoch. A práve pestrice môžu v tomto smere zohrať významnú úlohu. Dobrá aktivita opeľovačov, aj pestríc, ovplyvňuje výnosy alebo kvalitu hlavných poľnohospodárskych plodín. Priblížiť pestrice, žijúce v ich typickom prostredí, k pestovaným kultúrnym plodinám, by sa mohlo podariť prepojením prvkov krajiny napríklad poloprírodných biotopov bohatých na kvitnúce rastliny s plochami s poľnohospodárskymi plodinami. Ďalšou možnosťou sú umelo vytvorené pásy vhodných kvitnúcich rastlín, slúžiacich na prilákanie pestríc do porastov poľnohospodárskych plodín. Farmárom sa preto odporúčajú druhy rastlín kvitnúce pomerne skoro a tiež kombinácie rastlín, zabezpečujúce čo najdlhšie kvitnutie počas sezóny. Takto by sa mohli dať prilákať pestrice najprv do týchto porastov, aby tu nakládli vajíčka a z nich vyliahnuté larvy by mohli požierať vošky už pri ich začiatočnom výskyte (čo má z hľadiska biologického boja s voškami veľký význam). Dospelé pestrice by zároveň zabezpečovali opeľovanie poľnohospodárskych plodín.

Okrem opeľovania kultúrnych rastlín sú opeľovače významné aj z hľadiska zachovania biodiverzity prírodných plôch a s tým súvisiacou krajinotvorbou. Rozmnožovanie a dobrá kondícia vyše 90 % kvitnúcich divých rastlín Európy závisí od aktivity opeľovačov. Na prvý pohľad možno hneď nevidno súvislosti, ale od toho, ako sa budú opeľovače počas leta starať o kvitnúce rastliny, závisí prosperovanie všetkých divožijúcich živočíchov, živiacich sa
rastlinami. Takto sa stávajú opeľovače významnou súčasťou potravového reťazca.

Ďalšie využitie

Čo sa týka ďalšieho možného využitia pestríc, ich larvy môžu slúžiť ako návnada pre ryby. Za týmto účelom sa komerčne chovajú larvy trúdovky obyčajnej. Saprofágne pestrice, ktoré sa špecializujú na rozkladajúcu sa vegetáciu, môžu byť predstavovať zdroj bielkovín a zároveň môžu pôsobiť pri rozklade a recyklácii rôznych druhov organického odpadu. V Strednej Amerike napríklad využili pestricu Ornidia obesa na recykláciu kávového kalu.
Dospelé pestrice sa používajú v úlohe účinného nástroja na hodnotenie kvality prostredia a perspektívnou metódou sa javí tiež využitie lariev pestríc ako bioindikátorov.

Ochrana

Ochrana pestríc sa zameriava najmä na vzácne a ohrozené druhy. Niektoré zo vzácnych druhov tohto hmyzu patria medzi najkrajšie európske druhy a zároveň najviac ohrozený hmyz. Takými sú druhy Calliprobola speciosa a Hammerschmidtia ferrugine. Aby výskumníci zvýšili početnosť saprofágnych pestríc, používajú PVC fľaše naplnené pilinami, nahradzujúce staré stromy so zahnívajúcim drevom. Takto môžu ekológovia zachrániť mnohé vzácne druhy, ktorých larvy sa vyvíjajú v dreve, a pritom hájiť staré, mŕtve a choré stromy. Aj preto je dôležité, aby sa o výnimočnej úlohe pestríc dozvedeli nielen profesionálni manažéri, starajúci sa ochranu prírodných území, ale aj laická verejnosť.

RNDr. Adrianna Králiková, CSc.
Katedra environmentalistiky a zoológie, SPU Nitra
Foto Matej Schwarz