Motýle patria medzi naše najkrajšie druhy hmyzu. Ich pestrofarebné krídla často obdivujeme s nemým úžasom a zatajeným dychom. Žijú všade tam, kde rastú kvety.
Okrem Antarktídy, ľadovcov vysokých hôr a púštnych oblastí nájdeme motýle po celom svete. Ich skutočným rajom sú však tropické a subtropické oblasti, kde sa vyskytuje aj najväčší počet druhov. Z celkového počtu asi 140-tisíc doposiaľ známych druhov motýľov sa v našej prírode stretneme len s nepatrným zlomkom, asi s 2 700 druhmi. Človeka na motýľoch asi najviac fascinuje ich zaujímavý vývoj. Motýle sa vyvíjajú dokonalou premenou, ktorá má niekoľko štádií. Z vajíčka sa vyliahne húsenica, ktorá sa počas vývoja niekoľkokrát zvlieka a po dorastení sa zakuklí. V kukle sa po čase odohrá malý zázrak prírody, keď z často nevzhľadnej húsenice, ktorá sa premenila na kuklu, vylezie motýľ s nádhernými pestrofarebnými krídlami.
Inšpirácia pre umelcov
Krídla motýľov sú často naozaj pozoruhodné a mnohokrát poslúžili ako inšpirácia viacerým maliarom, básnikom a hudobníkom. Zaujímavé sú najmä svojou farebnosťou a zvláštnou stavbou. Motýlie krídla sú vlastne sploštené blanité vaky, ktoré sú vystužené pozdĺžnymi a priečnymi žilkami. Vrchná a spodná časť krídel je pokrytá rôznofarebnými šupinkami mnohých tvarov, ktoré sú veľmi jemné a ľahko sa dajú zotrieť. Na krídla priliehajú krátkou stopkou a povrch pokrývajú podobne ako škridly na streche. Šupinky svojimi rôznorodými farbami a zoskupením vytvárajú na krídlach krásne kresby a vzory. Ich zafarbenie môže byť skutočné, ovplyvnené farbivom uloženým v chitíne, alebo klamlivé, ktoré vzniká lomom svetelných lúčov dopadajúcich na šupinky a odrážajúcich sa. Niekedy je výsledné zafarbenie spôsobené aj kombináciou oboch uvedených spôsobov.
Zachovanie rodu
Život motýľov je zvyčajne krátky, ale o to zaujímavejší. Ich prvoradým poslaním je zachovanie rodu. Preto sú všetky zmysly motýľov zamerané predovšetkým na vyhľadanie druhého pohlavia. Mnohé druhy majú mimoriadne vyvinuté najmä čuchové zmysly, ktorých hlavným orgánom sú tykadlá. Prostredníctvom nich dokážu samce vyhľadať samičky aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Hlavnú aktivitu pri párení však vyvíjajú samičky. Ak sa totiž samička motýľa chce páriť, prezrádza svoju prítomnosť zvýšenou produkciou žliaz, a tak láka samčekov na párenie. Krátko po ňom motýle nakladú vajíčka a hynú, no ich poslanie zachovať rod je splnené. O päť – šesť dní sa z vajíčok vyliahnu drobné húsenice a celý cyklus sa znovu opakuje. Preto sa od jari do jesene stretávame v prírode s motýľmi dvoch alebo aj troch generácií.
Migrácia
Zaujímavým a aj v súčasnosti málo preskúmaným fenoménom je migrácia niektorých druhov motýľov. Klasickým príkladom takejto migrácie je motýľ monarch sťahovavý (Danaus plexippus), ktorý je rozšírený v Severnej Amerike a Kanade. Na začiatku jesene sa tieto motýle začínajú zhromažďovať do veľkých húfov a vydávajú sa na cestu, ktorá meria až niekoľko tisíc kilometrov. Ich cieľom sú zimoviská na Floride, v Kalifornii a v Mexiku. Tam sa usadia v obrovských množstvách na tzv. motýlích stromoch, kde v stave nehybnosti strávia zimu. Na jar opäť putujú opačným smerom – na sever. Po ceste sa rozmnožujú a na pôvodné severné stanovištia prilieta už nová generácia motýľov. Tá sa na jeseň opäť vydáva na juh, presne na tie miesta, kde zimovali ich rodičia. Migráciu niektorých druhov motýľov môžeme pozorovať aj v Európe, dokonca aj na našom území. K známym migrantom patrí napríklad babôčka bodliaková (Vanessa cardui), lišaj oleandrový (Daphnis nerii) či lišaj smrtihlav (Acherontia atropos).
Mimikry
Motýle a ich vývojové štádiá skrývajú doposiaľ mnoho záhad a zaujímavostí. Zvláštny a nevšedný jav pri viacerých druhoch motýľov je ich dokonalé ochranné zafarbenie alebo podoba s odborným názvom – mimikry. Niektoré motýle dokážu tvarom a zafarbením veľmi verne napodobniť napríklad listy stromov, vtáčí trus, jedovaté druhy hmyzu, iné majú ochranné zafarbenie krídel imitujúce lišajníky alebo kôru stromov. Pozornosť priťahuje aj odstrašujúce zafarbenie spodných krídel niektorých druhov. Na rozdiel od vrchných maskovacích krídel na nich majú krikľavo farebné vzory a v nejednom prípade, keď sa motýľ ocitne v nebezpečenstve, dokáže nimi útočníka zastrašiť.Nemenej zaujímavé sú aj húsenice motýľov. Mnohé z nich majú bizarný vzhľad a telo pokryté rôznymi výrastkami, štetinami alebo pestro zafarbené. Iné sú zasa nápadné najmä spôsobom života. K najzvláštnejším patria húsenice niektorých druhov modráčikov, ktoré sa nechajú zavliecť mravcami do mraveniska, kde sa živia ich larvami. Ako protislužbu za takýto parazitický spôsob života poskytujú mravcom špecifický výlučok, ktorý mravce s obľubou oblizujú.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
