Začiatky internetu na Slovensku

Začiatky internetu na Slovensku sú pomerne málo odborne popísané. Aké vlastne boli? pýta sa čitateľ Alojz Osvald z Prešova.

Práve 13. február je dňom, keď si môžeme pripomenúť 26 rokov od oficiálneho sprevádzkovania internetu na Slovensku. Hoci vo svete bol v deväťdesiatych rokoch internet už pomerne bežný pojem (názov internet vznikol ako skratka interconnected networks, teda prepojené siete), na Slovensku to v tom čase bola novinka.
Oddelenie distribuovaných počítačových systémov Ústavu technickej kybernetiky SAV (UTK) v Banskej Bystrici sa v rámci svojich výskumných úloh zaoberalo návrhom originálnej architektúry komunikačného bloku, ktorý umožňoval prepojenie vzdialených mikropočítačových systémov s centrálnym uzlovým počítačom pomocou viacerých typov komunikačných protokolov, ktoré boli v tom čase používané. Komunikačný protokol je dohodnutý záväzný súbor pravidiel v počítačovej sieti, aby si pripojené počítače rozumeli. V danom období bolo potrebné na návrh a realizáciu takéhoto systému, čo nemal nijaký originál, ktorý by sa snažil napodobniť, sústrediť špičkových vývojárov technických a programových prostriedkov v mikropočítačovej a komunikačnej technike.

Počítačový systém SM 53/20
V období návrhu systému bol v SMEP-e (Systém malých elektronických počítačov vyvíjaných v krajinách RVHP) prijatý ako štandard komunikačný protokol DECNET, ktorý navrhla americká firma Digital. V Európe sa v tom období začal presadzovať medzinárodný štandard ISO s protokolom označeným ako X.25, ktorý mal podporiť vývoj a výrobu komunikačných zariadení aj v rámci Európy. A súčasne prebiehal už vo svete prudký nástup internetu so skupinou komunikačných protokolov označených ako TCP/IP. Keďže v danom období nebolo ešte vôbec zrejmé, ktorý komunikačný protokol bude štandardom počítačových sietí v budúcnosti, zariadenia sa navrhovali tak, aby vedeli komunikovať viacerými protokolmi.
Systém SM 53/20 umožňoval takéto prepojenie satelitných počítačov s centrálnym uzlovým počítačom. Táto hviezdicová architektúra vtedy oslovila značné množstvo priemyselných organizácií a po absolvovaní medzinárodných skúšok sa systém dostal do výroby. Zo zaujímavých inštalácií spomeňme Dopravný podnik Praha, Energetický dispečing Brno, ZŤS IDOP Banská Bystrica a ďalšie.

Primát UMB
Vývoj technických prostriedkov a ladenie programových systémov multiprocesora, ktorý bol základným stavebným kameňom SM 53/20, vyžadoval vtedy nedostupnú embargovanú techniku, ku ktorej sme sa dostali za pomerne kurióznych okolností. UTK SAV sa podujal, zrejme na podnet ústredných orgánov štátu, preskúmať možnosť nasadenia SM 53/20 pre armádu. Využili sme možnosť urýchleného objednania a dovozu embargovanej techniky, aby sme o niečo neskôr vyhodnotili systém ako pre armádu nevhodný. Dovezená technika však umožnila efektívny návrh a doladenie komplexného systému.
V júli 1991 sa z pobočky UTK SAV v Banskej Bystrici stal samostatný ústav automatizácie a komunikácie SAV (UAKOM). UAKOM získal grant EÚ TEMPUS z rozpočtu programu PHARE. Cieľom projektu bolo prepojiť navzájom vysokoškolské a akademické pracoviská v Banskej Bystrici – Pedagogickú a Ekonomickú fakultu a UAKOM – a pre vytvorenú metropolitnú sieť poskytnúť konektivitu (pripojenie) na internet. Vznikajúca Univerzita Mateja Bela (UMB) v roku 1992 by tak získala metropolitnú sieť, pozostávajúcu z troch komunikačných uzlov. Cez uzol UAKOM SAV mala UMB ako prvá univerzita na Slovensku pripojenie na internet. Projekt postupne umožnil pripojenie ďalších akademických pracovísk regiónu, a tak zabezpečil ich natívnu IP konektivitu do celého sveta.

Očakávaná pokuta
Projekt predpokladal vybudovanie kompletnej sieťovej infraštruktúry. To si vyžadovalo zásadné rozhodnutia ohľadom použitých komunikačných protokolov, ktoré mali potom vážny vplyv na výber komunikačných systémov. S konzultantmi projektu sme viedli dlhé hodiny diskusií najmä o využití protokolu X.25, t. č. svetového štandardu podporovaného EÚ oproti protokolu TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol), na ktorom už fungoval americký internet a jeho kľúčová superpočítačová univerzitná sieť NSFnet. Variant vybudovať sieť s oboma protokolmi, pričom TCP/IP by bol nad vrstvou X.25, by síce spĺňal požiadavku financujúcej EÚ, ale po náročných diskusiách nám zahraniční experti v tíme odporučili budovať sieť len na báze TCP/IP, čo sa neskôr ukázalo ako zásadné a perspektívne rozhodnutie. Pokuta od európskych kontrolných orgánov za to, že sme vybudovali metropolitnú sieť a centrálny komunikačný uzol s prepojením na celosvetový internet na báze zariadení a internetových protokolov TCP/IP, a nie uprednostňovaného X.25, bola v čase už jasného víťaza úsmevným zakončením úspešného projektu.
V januári 1994 sa UAKOM SAV po dohode Ministerstva školstva SR a SAV stal súčasťou UMB v Banskej Bystrici ako samostatný ústav univerzity a je jej významnou súčasťou doteraz.

Sme pripojení
Všetky akademické pracoviská zúčastnené na projekte boli prepojené prenajatými pevnými linkami a protokolom PPP (Point to Point Protocol). Konektivita uzla UAKOM na internet sa zrealizovala v decembri 1991, hneď ako sa dala do prevádzky IP konektivita uzla CESNET-u z Prahy do Linzu vďaka pevnej linke BB-Praha. V Prahe sa 13. februára 1992 v aule Českého vysokého učení technického (ČVUT) uskutočnilo slávnostné otvorenie, preto sa tento deň uvádza ako oficiálny dátum pripojenia Česka aj Slovenska do internetu.

Prvá dvojica miest
Funkčný uzol, natívna TCP/IP konektivita do siete internet, tím expertov v UAKOM SAV a kontakty na popredných funkcionárov Internet Society mali za logický následok, že sa Rada SANET-u rozhodla využiť uzol v Banskej Bystrici ako základný uzol Slovenska v hviezdicovej architektúre na pripojenie do internetu. Táto architektúra sa využívala až do roku 1996.
Ako prvé medzimestské prepojenie v regióne sa realizovala dial-up linka medzi UAKOM a Technickou univerzitou Zvolen, a to pomocou programu K9Q inštalovaného na osobnom počítači, čo bolo pre dané obdobie charakteristické. Nevyžadovalo si to takmer nijaké dodatočné náklady. Pevná linka 16,8 kbps (kilobit za sekundu je jednotka rýchlosti prenosu dát, rovná sa 1 024 bitom za sekundu, pozn. red.) nahradila toto prepojenie už v októbri 1992.
Ako z uvedeného možno vidieť, začiatky internetu na Slovensku boli v období, keď odborníci z rôznych zainteresovaných inštitúcií na Slovensku diskutovali o možných architektúrach a komunikačných protokoloch. Súhrou viacerých okolností, najmä značnou koncentráciou vedeckých pracovníkov v oblasti komunikácií, získaním finančného grantu TEMPUS s konzorciom uznávaných internetových špecialistov a aktivitou akademickej komunity v združení SANET sa podarilo v Banskej Bystrici v rámci UAKOM SAV a UMB vytvoriť metropolitnú sieť s komunikačným uzlom. Ten vďaka svojej pokročilej architektúre potom niekoľko rokov zabezpečoval prepojenie celého Slovenska so svetom internetu.

doc. Ing. Karol Fabián, CSc., UMB Banská Bystrica
Foto Pixabay
Použité mapy z oficiálneho archívu Združenia SANET (www.sanet.sk/MAPY/), prekreslila Marcela Pekarčíková