Najstaršie kamenné nástroje spájané s rodom Homo sa našli na nálezisku v Afrike. Ležali vedľa zubov tvorov z ľudskej línie, ktorí však nepatrili do rodu Homo, a vedľa zvieracích kostí, na ktorých sú stopy po týchto nástrojoch.
Najstaršie fosílie pravých ľudí z rodu Homo, chodiacich vzpriamene, s vyššou postavou, sploštenejšou tvárou, menšími zubmi, ale zato väčším objemom mozgu ako skoršie tvory na ľudskej evolučnej línii, majú cca 2,8 milióna rokov. Najstaršie ukážky kamenných nástrojov tzv. oldowanskej technológie, spájanej s rodom Homo, majú asi 2,6 milióna rokov. Oboje sa našli v Etiópii, v Afarskej oblasti – fosílie v Gone, oldowanské nástroje v Ledi-Geraru.
Výzva homocentrizmu
Nejde o najstaršie kamenné nástroje všeobecne, rekord je v ich prípade na úrovni 3,3 milióna rokov, a pochádzajú ešte spred rodu Homo z náleziska Lomekwi 3 západne od jazera Turkana v Keni. Sú oveľa hrubšie ako oldowanské, čo koreluje s ich pripísaním australopitekom, zrejme druhu australopitek afarský. Ide o predľudí, ktorí mali menší mozog ako skorí Homo, a tak boli pravdepodobne menej zruční a vynaliezaví. Rod Homo sa však mohol vyvinúť práve z tohto druhu gracilných, jemnejšie stavaných australopitekov.
Lenže podceňovanie iných druhov na ľudskej evolučnej línii a favorizovanie našich priamejších predkov nemusí byť oprávnené. Z Kene opäť prišla výzva homocentrizmu. Na brehu Viktóriinho jazera sa našli staršie kamenné nástroje skorého oldowanského typu než tie z Ledi-Geraru. Datované sú síce od 2,6 milióna až po čosi vyše 3 milióny rokov, no dôkazom predsa len najlepšie zodpovedá 2,9 až 3 milióny rokov, teda obdobie pred najstaršími fosíliami rodu Homo. V časopise Science to oznámil tím Thomasa Plummera z Queens College v newyorskom Flushingu a Richarda Pottsa z Národného prírodovedného múzea pri Smithsonovom inštitúte vo Washingtone.
Prekvapenie z polostrova
Predmetné vykopávky sa začali v roku 2015 na lokalite Nyayanga polostrova Homa v západnej Keni. Vo vrstvách s vekom v spomenutom rozpätí sa našlo 330 kamenných artefaktov skorého oldowanského typu, odštiepky s ostrím na rezanie či škrabanie, väčšie kamene na udieranie a kamenné jadrá na štiepanie. Ďalej 1 776 zvieracích kostí, aj z hrochov či antilop, ktoré ulovili či ich zdochliny našli používatelia nástrojov. Dokazujú to zárezy a praskliny na kostiach i charakteristické znaky na nástrojoch. Korunu tomu nasadili dva masívne moláre (stoličky), ktoré jednoznačne patrili rôznym jedincom robustného australopiteka z rodu Paranthropus. Ide o vôbec najstaršie známe fosílie tohto rodu predľudí dosiaľ datovaného do doby pred 1,2 až 2,8 milióna rokov. Predstaviteľov rodu Paranthropus vedci na základe masívnych čeľustí a zubov, najmä molárov, považovali takmer za výlučných bylinožravcov.
Nyayanské nástroje sú najstaršie ukážky oldowanskej technológie, ktoré sa našli viac ako 1 300 kilometrov od predtým najstarších nástrojov z Ledi-Geraru, čo značne rozširuje oblasť skorých oldowanských nástrojov. Etiópske sa v nálezovom kontexte nedali priradiť konkrétnemu účelu či funkcii, nyayanské áno. Slúžili na porciovanie a spracovanie širokého rozpätia potravinových zdrojov, od rastlinných po mäso vrátane kostného špiku. Identifikovali medzi nimi tri typy: kamenné kladivá, jadrá (ako pazúrik) a odštiepky. Údermi kamenných kladív na jadrá sa vyrábali odštiepky na škrabky a rezné nástroje. S týmito nástrojmi sa rastlinná strava drvila lepšie ako sloními molármi a mäsitá trhala a rezala lepšie ako levími tesákmi. Oldowanská technológia bola čosi, akoby sa tvorom z africkej savany na ľudskej evolučnej línii náhle vyvinul úplne nový súbor zubov mimo tela, povedal R. Potts.
Zdeněk Urban
