Prečo psy reagujú inak na hlasy iných psov a inak na ľudské hlasy? Anna Bálintová, odborníčka na neurobiológiu psov na budapeštianskej Univerzite Eötvösa Loránda spolu s kolegami prehrávala skupine psov rôznych plemien záznamy ľudských a psích hlasov a zaznamenávala ich EEG. Ľudské zvuky neobsahovali reč, ale napríklad detské džavotanie, smiech a kašeľ. Psie zvuky zahŕňali čuchanie, dychčanie a štekanie. Pri každom zo zvukov vykázali psy zmenu mozgových vĺn počas prvých 250 až 650 milisekúnd. V ľudskom mozgu sú zmeny v tomto čase spojené s rozhodovaním. Psy sa zrejme snažili zistiť, kto alebo čo vydáva zvuk – a ako naň reagovať.
Vlny boli elektricky pozitívnejšie v reakcii na ľudskú vokalizáciu a negatívnejšie v reakcii na psie zvuky. Pozitívne a negatívne sa v tomto prípade vzťahuje na elektrické signály, nie na preferenciu psa. Mozog psov teda spracováva oba typy zvukov rôznymi spôsobmi, ale zatiaľ nie je presne známe ako. Niektoré zo zvukov boli druhovo špecifické, napríklad štekot alebo smiech, vysvetľuje Rochelle Newmanová z Marylandskej univerzity. Iné však nemuseli byť tak ľahko rozlíšiteľné. Neviem, či je možné akusticky rozlíšiť napríklad ľudské a psie zívanie, dodáva R. Newmanová. Ak nie, potom by psy mohli rozlišovať zvuky na základe iných kritérií.
Zo stránky Science spracovala BP
