V športe je všetko v pohybe. Športovci aj náradie, pomocou ktorého súťažia. A niekedy je pohyb náradia súťažou samotnou. Najmä vtedy, keď ide svojím spôsobom o závažie a úlohou športovcov je čo najďalej ho zahodiť.
Zahadzovanie vecí čo najďalej od seba je ľuďom prirodzené takmer ako behanie. Aktivity napodobňujúce lov patria zároveň medzi najstaršie formy súťaže. Možno preto, lebo vlastne imitujú evolučný boj o prežitie. V skutočnosti teda nevedno, ako sú naozaj staré športy, v ktorých ide o hody. Vieme len, že sú veľmi staré a dosiaľ vzrušujúce pre milióny divákov.
Prostriedok a cieľ
Je mnoho hier, pri ktorých sú hody dôležité, ale nie sú cieľom aktivity. Futbalisti vhadzujú loptu do hry potom, ako opustila hraciu plochu, bejzbalový nadhadzovač hádže loptu svojmu chytačovi, basketbalisti hádžu loptu do súperovho koša atď. Niektoré basketbalové legendy skórujú hodmi cez celé ihrisko na vzdialenosť 25 metrov. Dlhé autové vhadzovanie sa môže dostať až do brány, a keď lopta po ceste ošuchne niektorého hráča, kvalifikuje sa ako gól… Výsledky sa však rátajú na body, nie na vzdialenosti zázračných hodov, pretože tie sú len prostriedkom, ktorý má viesť k cieľu.
Sú však športy, v ktorých sa výsledky merajú iba schopnosťami atlétov hádzať. Hod diskom, kladivom, oštepom a vrh guľou majú dlhú históriu siahajúcu často až do starovekého Grécka (o hode oštepom pozri Quark 5/2023). Atléti pri nich prekonávajú nielen svojich súperov, ale najmä limity vlastnej kondície a techniky, čo nie je jednoduché – najdlhšie platným atletickým svetovým rekordom bol práve rekord v hode diskom. Až po 38 rokoch sa ho podarilo v apríli tohto roku prekonať litovskému borcovi Mykolasovi Aleknovi hodom dlhým 74,35 metra.
Samostatnou skupinou sú športy, v ktorých ide o presnosť hodov: pri bowlingu hráči kotúľajú guľu po dráhe, aby zhodili čo najviac kolkov, pri hrách ako petang či boccia hádžu alebo kotúľajú gule čo najbližšie k cieľovej guli. V hre quoits, ktorá má tiež korene v antickom Grécku (boh Apolón ju vraj rád hrával so svojím milencom Hyacintom), hádžu hráči prstence z kovu alebo povrázkov na bodec v zemi.
Úctyhodné závažia
Náradie používané pri atletických hodoch máva úctyhodné parametre. Štandardná hmotnosť gule s priemerom 12 až 13 cm je pre mužov 7,26 kg, pre ženy 4 kg. Hmotnosť kladiva, čo nie je nič iné ako vrhačská guľa pripevnená silným kovovým drôtom k držadlu, je rovnaká: 7,26 kg v mužských a 4 kg v ženských súťažiach. Celková dĺžka tohto náradia od gule až po rukoväť je 121 cm pre mužov a 119,5 cm pre ženy. Atletický disk pre mužské súťaže váži 2 kg a meria 22 cm v priemere, ženský disk váži 1 kg a meria 18 cm.
Hádzanie niekoľkokilogramových predmetov na veľké vzdialenosti si vyžaduje nielen silu a techniku, ale aj bezpečnostné opatrenia. Atléti vrhajú a hádžu náradie z ochranných klietok a dopadový sektor máva väčšie rozmery ako predpokladaná dopadová plocha. I tak sa občas stávajú nehody s vážnymi následkami (v roku 2012 zahynul na turnaji v Düsseldorfe rozhodca, ktorému dopadajúci oštep prebodol hrdlo a ďalšieho rozhodcu usmrtil o dva roky neskôr v New Yorku letiaci disk). Napokon, aj príbeh Apolóna a jeho milenca sa skončil tragédiou, keď Apolón predvádzal mladíkovi svoje atletické umenie. Hodil diskom tak prudko, že rozčesol mraky na dve časti, pri dopade na zem sa však disk odrazil tak nešťastne, že zasiahol Hyacinta do hlavy a zabil ho. Napriek tomu, že božský Apolón mal v referáte aj liečiteľstvo, svojho milenca už oživiť nedokázal.
