Archeológovia z Austrálskej národnej univerzity (ANU) pri výskume prastarej ľudskej populácie na Arabskom polostrove zistili, že Homo erectus používal v skorej kamennej dobe najmenej namáhavé stratégie na výrobu nástrojov a zber surovín. Podľa vedúceho výskumu Ceriho Shiptona táto lenivosť spojená s neschopnosťou adaptovať sa na podmienky meniacej sa klímy zrejme hrala úlohu vo vyhynutí druhu: Na vyrobenie svojich nástrojov použili akékoľvek kamene, čo našli okolo tábora, hoci boli prevažne horšej kvality než tie, čo sa neskôr používali na výrobu nástrojov. Je zaujímavé, že kvalitné kamene mali na kopci, len malý kúsok od tábora. Archeológovia tam totiž nenašli nijaké známky aktivity na dobývanie kameňa. Podľa C. Shiptona si zjavne mysleli, načo sa obťažovať? Je to v kontraste s výrobcami kamenných nástrojov v neskorších dobách vrátane skorých Homo sapiens a neandertálcov, ktorí vystupovali na kopce, aby našli kvalitné kamene a transportovali ich aj na väčšie vzdialenosti. C. Shipton si myslí, že neschopnosť technologicky napredovať, kým ich prostredie vysychalo na púšť, tiež prispela k zániku populácie: Vzorky sedimentu ukázali, že prostredie okolo nich sa menilo, ale oni robili so svojimi nástrojmi stále tie isté veci. Nebol tam nijaký progres. Myslím si, že nakoniec sa prostredie stalo pre nich priveľmi suchým.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
