Pobrežné mangrovníkové lesy dokážu medzi svoje ponorené a pozapletané siete koreňov odložiť obrovské množstvá organickej hmoty. Je však pozoruhodné, aké veľké množstvo uhlíka je uložené v malých lesných skupinkách rastúcich popri pobreží na mexickom Yucatánskom polostrove. V máji vedci v Biology Letters oznámili, že tieto porasty dokážu uložiť päťkrát viac uhlíka na hektár v porovnaní s väčšinou iných suchozemských lesov.
Na polostrove je množstvo oblastí obrastených mangrovníkmi. Podobné prírodné uhlíkové skladiská by mohli pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, pri ktorej je množstvo emisií skleníkových plynov v ovzduší vyvážené množstvom stiahnutého a uloženého uhlíka. Tím biológov vedený odborníčkou na mokrade z austrálskej Griffithovej univerzity v Brisbane Fernandou Adameovou odobral na troch lokalitách vzorky pôdy z hĺbky až do šesť metrov. Použili datovanie uhlíkom-14, aby odhadli, ako rýchlo dokázala pôda nazbierať uhlík na danom mieste. Všetky tri lokality vykazovali masívne množstvá pôdneho organického uhlíka, v priemere až okolo 1 500 ton na hektár. Na jednom mieste, v Casa Cenote, pritom namerali až 2 792 ton uhlíka na hektár.
Koreňové sústavy mangrovníkov tvoria ideálne pasce na organický materiál, rovnako ako zanorená pôda. Súbežne s tým, ako v priebehu posledných 8 000 rokov pomaly stúpala hladina mora, mangrovníky držali krok a dvíhali sa na sedimentoch naplavených riekami alebo z migrujúceho vnútrozemia. Podľa Fernandy Adameovej mangrovníky produkujú viac koreňov preto, aby sa vyhli utopeniu. Stromom to pomáha rýchlejšie stúpať nahor a zároveň to vytvára viac priestoru na hromadenie organickej hmoty.
So stúpajúcimi globálnymi teplotami však môžu hladiny mora stúpnuť prirýchlo na to, aby s nimi mangrovníky udržali krok. Ďalším ohrozením yucatánskych zásobární uhlíka je znečistenie podzemných vôd, rozrastanie infraštruktúry, urbanizmus a turizmus.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
