Prepadávate panike pri pohľade na pavúka či väčšieho chrobáka? Možno za tým stoja zbytočne expresívne napísané a niekedy aj neoverené informácie, ktoré ste získali z niektorých médií. Ako je to teda v skutočnosti?
Jar je už v plnom rozpuku, s jej príchodom prišlo oteplenie. S tým sa spája aj zvýšená aktivita bezstavovcov, ktoré po zimnom odpočinku opúšťajú svoje úkryty. Po nudnom zimnom období, keď len sedíme v kanceláriách za počítačmi, je to konečne veľmi vítaná zmena pre nás – entomológov a entomologičky. Nastal čas vybrať sa opäť do terénu.
Poplašné správy
Nanešťastie je to však aj čas, keď sa opäť začínajú v rôznych médiách objavovať poplašné správy o výskyte nebezpečných bezstavovcov na Slovensku.
Prečo nanešťastie? Je to najmä preto, že väčšina z týchto správ sa nezakladá na faktoch. Veľakrát sú to len preložené texty zo zahraničia, ktoré nevznikali po konzultáciách s odborníkmi a odborníčkami. Prípadne ak je aj text na odbornej úrovni, nadpisy bývajú zavádzajúce a napísané s cieľom zaujať pozornosť. Následne je na nás vedcoch a vedkyniach, aby sme tieto tvrdenia vyvracali alebo vysvetľovali, náš dosah je však pomerne obmedzený. Chápem, že pre dané médium sú sledovanosť, počet kliknutí a celkovo pozornosť v mediálnom priestore dôležité, no nemyslím si, že by sa to malo diať zasievaním šírenia paniky, a najmä následným zbytočným masovým zabíjaním takto označovaných tvorov. Preto som sa rozhodol napísať niečo o bezstavovcoch, ktoré sa neprávom stávajú terčom poplašných správ.
Májky
Na začiatok by som rád povedal pár slov k májkam, keďže sa blíži obdobie, keď ich opäť budeme môcť pozorovať v prírode. Aj minulý rok obletela Slovensko správa o premnožených smrteľne nebezpečných májkach na Slovensku. Ani jedno tvrdenie sa však tak celkom nezakladá na faktoch.
Na Slovensku máme niekoľko druhov májok a nie všetky vyzerajú rovnako. K typickým lesklým, tmavým a tučným chrobákom patrí 15 druhov z rodu Meloe. Najčastejšie sa stretávame s májkou obyčajnou (Meloe proscarabeus) a májkou fialovou (Meloe violaceus). Čo sa týka ich premnoženia, larvy májok sú hniezdnymi parazitmi samotárskych včiel, živia sa ich vajíčkami a zásobami potravy. O samotárskych včelách vieme okrem toho, že patria k významným opeľovačom aj to, že najmä v posledných rokoch sú na ústupe a ich populácie klesajú. To znamená, že májky majú menej potravy, a preto je nereálne, aby boli premnožené. Dojem premnoženia môže vzbudzovať skutočnosť, že sa zvyknú zhromažďovať vo väčších počtoch na malých plochách.
Hranice nebezpečenstva
Je pravda, že májky sú potenciálne nebezpečné, keďže ich hemolymfa (hmyzia krv) obsahuje kantaridín. Ten patrí k veľmi silným jedom a aj malé skonzumované množstvo dokáže spôsobiť pomerne silnú reakciu (gastrointestinálne, teda tráviace ťažkosti, poškodenie obličiek a močových ciest). Dospelé májky však nevyhľadávajú ľudí a tento jed nedokážu na diaľku vystrekovať. Preto ak ich nechytáme, neoblizujeme alebo nejeme, nemáme sa čoho obávať. Hrubým odhadom smrteľnej dávky pre človeka je viac ako desať skonzumovaných celých jedincov. Preto sa smrti naozaj netreba obávať! Treba si však dať pozor na silné podráždenie (môže vyústiť až do nepríjemných pľuzgierov), ktoré si môžeme privodiť pri manipulácii s májkami, ak si ich jed zanesieme do ranky na koži alebo do očí.
Rovnako sú zriedkavé aj prípady otravy domácich miláčikov. Poznáme však niekoľko prípadov, keď sa hospodárske zvieratá otrávili po skonzumovaní sena, ktoré obsahovalo mŕtve májky. Preto odporúčam zvýšiť opatrnosť v prípade, ak kŕmime zvieratá senom pochádzajúcim z miesta, kde sa májky vyskytujú. Zaujímavé je, že pre mnohé hmyzožravé druhy živočíchov sú májky neškodné a predstavujú veľkú a výživnú korisť.
Mgr. Ján Samay
Oddelenie systematiky živočíchov
Ústav zoológie SAV, v. v. i., v Bratislave
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
