Laserové odrážače z programu Apollo nahradia na Mesiaci nové, stonásobne presnejšie.
Americkí astronauti Neil Armstrong a Edwin Aldrin inštalovali pred polstoročím na povrchu Mesiaca súpravu prístrojov určených na experimentálny prieskum jeho povrchu. Jedna súčiastka z tejto zostavy je ešte vždy funkčná. Ide o tzv. laserový odrážač, nazývaný aj retroreflektor, ktorý je len pasívnym zariadením. Názvom retroreflektor sa označuje sústava vzájomne kolmých zrkadiel (resp. reflektujúcich plôch), ktoré odrážajú laserový (prípadne svetelný) lúč späť k jeho zdroju – vysielaný a prijímaný lúč sú teda rovnobežné. Na rozdiel od bežného rovinného zrkadla, ktoré späť k zdroju svetla odrazí len kolmo dopadajúci lúč, retroreflektor odrazí späť k zdroju lúče, dopadajúce naň v širokom rozsahu uhlov. Táto excelentná vlastnosť sa hodila astronautom, ktorí nemuseli riešiť presné nastavovanie retroreflektora. Stačilo ho položiť na povrch Mesiaca tak, aby jeho odrazová plocha smerovala približne k Zemi. Vďaka týmto odrážačom vieme, že priemerná vzdialenosť stredu Mesiaca od stredu Zeme je 385 000 km, pričom táto vzdialenosť sa každý rok zväčšuje o 3,8 cm. Úlohu terajších retroreflektorov má v budúcnosti prevziať nová generácia týchto laserových odrážačov, ktoré vyvíja americká vesmírna agentúra NASA. Nové retroreflektory majú poskytovať stonásobne väčšiu presnosť merania vzdialenosti. Tým sa zlepšia mapovacie i navigačné schopnosti, čo má význam pre plánovaný program návratu Američanovna Mesiac s konečným cieľom vybudovať stále obývanú základňu do roku 2028. Nové retroreflektory vyvíja tím z University of Maryland, na ktorej vyvinuli aj odrážače pre program Apollo.
Foto NASA
