Štúdia psychológov zo SAV odhalila silnú súvislosť medzi vierou v konšpiračné teórie a pocitom ekonomickej neistoty.
Doteraz sa neuskutočnil ani jeden systematický výskum, ktorý by zohľadňoval možnosť, že ekonomická neistota môže byť aj dôsledkom podpory konšpiračných presvedčení, a nielen jej príčinou. Preto sa výskumníci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied (CSPV) SAV, v. v. i., rozhodli preskúmať časové súvislosti medzi podporou konšpiračných presvedčení a ekonomickou úzkosťou, a to na úrovni vnímanej ekonomickej situácie jednotlivcov, ako aj na úrovni celých krajín. Výsledky publikovali v prestížnom časopise Political Psychology.
V štúdii sme pracovali s dátami zozbieranými v rámci Európskej sociálnej sondy a teda sme mali možnosť pracovať okrem slovenských dát aj s dátami z ďalších 16 krajín. Zistili sme, že viera v konšpiračné teórie bola významne spojená s vyššou mierou ekonomickej úzkosti naprieč rôznymi kultúrnymi kontextmi, uviedla Eva Ballová Mikušková z CSPV SAV.
Vedci ďalej zistili, že pri analýze dát len zo slovenskej vzorky participantov, ktoré zozbierali opakovane v troch rôznych časových obdobiach, sa ukázalo, že akceptácia konšpiračných presvedčení umocňuje pocity ekonomickej neistoty v čase. Teda čím viac konšpiračných vysvetlení prijmeme, tým viac sa naša vnímaná ekonomická úzkosť prehlbuje.
Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že konšpiračné teórie pomáhajú ľuďom pochopiť a nájsť zmysel v náročných situáciách, náš výskum ukazuje presný opak – viera v konšpiračné teórie zvyšuje pocit ekonomickej úzkosti a pesimizmu ohľadom ekonomickej budúcnosti. Konšpiračné presvedčenia by sa preto nemali chápať len ako vedľajší produkt ľudských kognitívnych zlyhaní, ale aj ako možný zdroj pesimizmu, protisystémového sentimentu, skupinového antagonizmu, úzkosti a strachu z ekonomických strát, uzatvára Magdalena Adamus z CSPV SAV.
Na základe tlačovej správy Slovenskej akadémie vied pripravila R
