Zelené budovy, najmä mrakodrapy, sú architektonickým trendom posledných rokov. Architekti súťažia o to, kto navrhne úspornejší mrakodrap s najnižšou spotrebou vody či produkciou CO2. Využívajú na to najpodivnejšie technologické vymoženosti.
Prvým svetovo známym architektom zelených stavieb, sochárom, maliarom ale najmä tvorcom originálnych domov bol Friedensreich Hundertwasser (1928 – 2000). Jeho budovy majú prirodzený, ekologický a biomorfný štýl. Už pri svojom prvom architektonickom diele využíval zelený porast ako súčasť budovy. Hundertwasserov dom (Hundertwasserhaus) dokončený vo Viedni v roku 1985 má kopcovité poschodia. Na streche rastú kríky a tráva, vnútri niektorých izieb nájdete stromy. Hundertwasser v tomto dome realizoval svoje ideály krásy a umenia – použitie celej palety farieb, neexistenciu priamych línií, veľké množstvo zelene. Pestrú fasádu doplňujú veľkosťou odlišné okná, mozaika a ornamenty z glazúrovaných obkladačiek. Za projekt po jeho dokončení odmietol honorár. Vyhlásil, že je rád, že na danom mieste nestojí niečo strašné.
Termínom zelená architektúra sa označujú projekty s rôznorodým prístupom architektov k prírode a k životnému prostrediu. Môže to byť architektúra v zeleni, ale aj architektúra využívajúca zeleň. V rámci zelenej architektúry môžeme hovoriť aj o nízkoenergetických, pasívnych domoch a podobných stavbách, ktoré sú energeticky úspornejšie v porovnaní s klasickými technológiami. Ďalším prístupom môže byť využívanie miestnych materiálov. Základnou charakteristikou zelenej architektúry je ohľaduplnosť k životnému prostrediu.
Účelnosť i estetika
Svetový trend v zelených porastoch na stenách budov nemá len estetický a ekologický význam. Prináša aj úsporu peňazí. Porast na priečeliach budov má vplyv na odvod tepla. Tepelná priepustnosť takýchto fasád klesá v zime o pätinu, v lete o polovicu. Zeleň tak pomáha, aby sa budovy v lete neprehrievali a v zime výrazne neochladzovali. Znižujú sa tým náklady na ich vykurovanie v chladných mesiacoch roka či náklady na klimatizáciu v horúcich mesiacoch. Zelené steny tlmia hluk. Čím je na fasáde viac zelene, tým väčší je efekt tlmenia hluku. V odbornej literatúre sa uvádza, že je to od troch do ôsmich decibelov. Pri použití klasických stavebných technológií o zelené porasty na stavbe nie je veľký záujem. Treba si však uvedomiť ich ekonomický efekt. Znížené výdavky na kúrenie a klimatizáciu majú aj ekologický dosah. Výroba tepla potrebného na vykurovanie budovy či produkcia elektrickej energie potrebnej na činnosť klimatizácie sú spojené so spotrebou energetických surovín – uhlia či zemného plynu. Ich spaľovaním dochádza k vzniku škodlivých emisií a skleníkových plynov. Čím viac zelene na fasádach či strechách budov, tým menej skleníkových plynov. Vertikálne záhrady, teda zelený porast na fasádach obytných a administratívnych budov sú netradičným prvkom moderného architektonického dizajnu. Kvety a rastliny vypestované na stenách budov skrášľujú ulice veľkých miest a sú ekologickým filtrom. Najdôležitejšie je však to, že na ich vytvorenie netreba hľadať nové pozemky. Sú vhodné nielen pri nových budovách, ale aj pri rekonštrukcii starších stavieb.
Rastlinná fantázia v Paríži
S originálnou rekonštrukciou opotrebovaných budov prišla architektonická kancelária Gregory Polleta and Sung Jang pri dekorácii fasád budov firmy Louis Vuitton v Paríži. Desať mladých dizajnérov z Bostonu sa rozhodlo, že verejnosti dokážu, ako môže na prvý pohľad stará a bezvýznamná tehlová budova získať novú podobu. Na špeciálnych úchytkách sú na fasáde budovy štvorce trávy a kríky, ktoré vytvárajú mozaiku. Tvary kríkov na priečelí budovy môžu záhradníci priebežne meniť. Zaujímavo riešenú vertikálnu záhradu nájdeme aj na budove Musée du quai Branly v Paríži. Architektovi Patrickovi Blancovi sa podarilo nájsť vhodnú kombináciu 15-tisícov rastlín 150 druhov. Obopínajú budovu od základov až po strechu. Vymyslel aj zložitý systém ich zavlažovania.
Milánske Bosco Verticale
Jednou z najpríťažlivejších zelených stavieb posledného obdobia je projekt Bosco Verticale, ktorý dokončili v centre Milána, v štvrti Isola Di Milano. Ak tento názov preložíme z taliančiny, znamená vertikálny les. Aký les sa však dá pestovať v strede mesta? Odborníci firmy Boeri Studio navrhli symbiózu obytného viacposchodového domu a zelenej výsadby. Konečné riešenie objektu predstavila architektonická kancelária Boeri Studio v roku 2008.
Vertikálne záhrady, teda zelený porast na fasádach budov, prinášajú viac zelene do miest bez nároku na ďalšie pozemky.
Projekt pozostáva z dvoch budov. Jedna má výšku 87 metrov a druhá 119 metrov. Podľa názoru mnohých odborníkov architekti z Apeninského polostrova touto stavbou venovali svetovému staviteľstvu vskutku výnimočný exemplár, ktorý spája technologický um s etikou a ohľaduplnosťou voči človeku aj prírode. Z architektonického hľadiska ide o koncept, v ktorom sa namiesto tradičných materiálov používaných na fasádach domov uplatňujú prvky vegetácie. Tie zakrývajú hlavné konštrukčné prvky vonkajšieho plášťa obidvoch budov a vytvárajú spolu plochu, ktorú možno porovnať s výmerou 20 hektárov skutočného lesa. Biologická architektúra, ktorú strážili Laura Gattiová a Emanuela Borioová, expertky na agronómiu a krajinnú tvorbu, slúži ako prirodzená clona, zabezpečujúca ideálnu mikroklímu v interiéri. Vegetačná zložka zahŕňa 480 veľkých či stredných, ako aj 300 malých stromov (s výškou od troch do deviatich metrov), 11-tisíc trvaliek a plazivých či popínavých rastlín a okolo päťtisíc krov.
Premenlivá fasáda
Vertikálny les zvyšuje biodiverzitu mesta – pomáha sformovať mestský ekosystém, v ktorom dokážu rôzne typy rastlín a drevín vytvárať samostatné prostredie, ale zároveň fungovať v rámci mestského spoločenstva. Na fasádach budov sa zakrátko zahniezdilo až 1 600 rôznych druhov vtákov a motýľov, pričom ich populácia môže ďalej rásť a poslúžiť tak na opätovné osídlenie urbanistických častí faunou a flórou. Výber a rozmiestnenie konkrétnych rastlinných druhov vzhľadom na výšku jednotlivých podlaží, ale aj na orientáciu budov sú výsledkom trojročnej štúdie botanikov a etológov. Stromčeky a kvetiny vypestovali v špeciálnej škôlke, aby si už vopred zvykli na budúce výškové podmienky. Estetickým prínosom takéhoto biologicko-architektonického riešenia je fasáda, ktorá sa v priebehu ročných období mení a stáva sa tak výrazným variabilným prvkom mesta. Architektonickou kanceláriou, ktorá sa inšpirovala týmto projektom, boli aj architekti zo Slovenska – bratislavské štúdio cakov & partners.
Slovenský projekt v Baku
Štúdio cakov & partners má za sebou niekoľko projektov obytných komplexov so zeleným porastom na stenách budov. Princíp vertikálnej zelene sme realizovali v projektoch na Slovensku, ktoré nemajú veľký pozemok. Nechceli sme sa priživovať na okolitých parkoch, ale chceli sme do mesta priniesť zeleň naviac, hovorí Kalin Cakov z architektonického štúdia cakov & partners. Nedávno začali v štúdiu s prípravnými prácami na novom projekte výškového domu SKYGARDEN v Baku. Ide o hotel, kancelárie, luxusné byty a vyhliadkovú terasu na streche. Mal by to byť dom s vlastnými pľúcami, všetko podľa najnovších trendov a ekologických štandardov. A veľa zelene, tej nikdy nie je dosť. Zahraničná expanzia štúdia pokračuje v Číne prípravou fasády nákupného centra tiež s prvkami vertikálnej zelene.
Vladimír Bačišin
