Zemské povrchové prostredia sú vysoko okysličené, a to od atmosféry až po najhlbšie oceány, čo predstavuje charakteristický znak aktívnej fotosyntetickej biosféry. Základný časový rámec atmosféry bohatej na kyslík na Zemi však zostáva neistý, najmä z hľadiska ďalekej budúcnosti. Riešenie tejto otázky má veľké dôsledky nielen pre budúcnosť zemskej biosféry, ale aj pre hľadanie života na planétach podobných Zemi mimo našej slnečnej sústavy.
Spoločná štúdia astrobiológov Kazumiho Ozakiho z japonskej Toho University a Christophera Reinharda z Georgia Institute of Technology rieši tento problém pomocou numerického modelu biogeochémie a podnebia a odhaľuje, že budúca životnosť atmosféry Zeme bohatej na kyslík je približne miliarda rokov. Vtedy bude Slnko dodávať toľko energie, že sa v atmosfére začnú rozpadávať molekuly oxidu uhličitého.
Vedci zostavili model systému Zeme, ktorý simuluje podnebie a biogeochemické procesy. Pretože modelovanie budúceho vývoja Zeme má vo svojej podstate neistotu v geologickom a biologickom vývoji, bol prijatý prístup, ktorý umožňuje získať pravdepodobnostné hodnotenie životnosti okysličenej atmosféry. Zemská atmosféra bohatá na kyslík bude pravdepodobne pretrvávať ešte približne jednu miliardu rokov, no zväčšujúce sa odkysličenie spôsobí, že atmosféra bude pripomínať ranú Zem asi pred 2,5 miliardy rokov. V atmosfére po odkysličovaní bude zvýšený obsah metánu, hladiny CO2 budú nízke a nebude ozónová vrstva. Systém Zeme bude pravdepodobne svetom anaeróbnych foriem života, predpovedá K. Ozaki.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
