Hoci sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať, Slovensko patrí medzi krajiny s miernou seizmicitou, čo znamená, že v budúcnosti možno očakávať na našom území zemetrasenia dostatočne veľké na to, aby poškodili niektoré budovy, alebo spôsobili straty na ľudských životoch.
Naša krajina je síce malá, ale nájdeme tu rôzne národohospodársky významné stavby (jadrové elektrárne, vodné diela a pod.), ktorých poškodenie v dôsledku zemetrasenia by mohlo mať katastrofické následky. Je preto zrejmé, že seizmológia nachádza svoje dôležité uplatnenie aj na Slovensku.
Stále monitorovanie
Od roku 1034 bolo na Slovensku už vyše 760 zemetrasení, ktoré boli makroseizmicky pozorované, teda účinky zemetrasenia pocítili obyvatelia. Medzi najsilnejšie z nich patrí zemetrasenie z roku 1443, ktoré poškodilo viacero banských miest na strednom Slovensku vrátane Banskej Štiavnice a Kremnice. Pamätné je aj zemetrasenie v Komárne z roku 1763, ktoré preukázateľne usmrtilo najmenej 63 ľudí a minimálne sto ďalších zranilo.
Zemetrasenie v Žiline v roku 1858 poškodilo väčšinu budov v meste a spája sa s ním prvý zdokumentovaný zber údajov o makroseizmických účinkoch. Najsilnejšie zemetrasenie na našom území v 20. storočí bolo pozorované v roku 1906 a epicentrum malo pri obci Dobrá Voda v Trnavskom kraji. Hoci sa posledné silnejšie zemetrasenie vyskytlo na našom území pred viac ako 110 rokmi, nemôžeme ostať pokojní a myslieť si, že nám nič nehrozí. Územie Slovenska je seizmotektonicky mladé, stále sa vyvíja, a teda sa dá predpokladať, že súčasné obdobie zemetrasného ticha neznamená nič iné, než že ďalšie veľké zemetrasenia sa na našom území pripravujú. Zemetrasenia sa na území Slovenska nepretržite monitorujú pomocou sietí seizmických staníc. Národná sieť pozostáva z 13 staníc a spravuje ju Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Lokálne siete umožňujú zaznamenať slabšie zemetrasenia na menšom území. Patria medzi ne Lokálna seizmická sieť východné Slovensko, ktorú spravuje Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, a dve lokálne siete v okolí jadrových elektrární Mochovce a Jaslovské Bohunice. Pomocou týchto staníc vieme presne lokalizovať epicentrá zemetrasení na území Slovenska a určiť ich magnitúdo, teda množstvo energie vyžiarenej vo forme seizmických vĺn.
Podrobné analýzy
Hoci nevieme predpovedať, kedy zemetrasenie v lokalite nastane, pomocou historických záznamov o zemetraseniach, prístrojovo nameraných seizmických údajov a geologických poznatkov o podloží je možné pomocou štatistických metód analyzovať seizmické ohrozenie. Tento termín opisuje potenciál javov spojených so zemetraseniami spôsobiť škody na majetku alebo straty ľudských životov. Výsledkom takejto analýzy je napríklad mapa seizmického ohrozenia, ktorá udáva, aké úrovne pohybu pôdy spôsobené zemetraseniami možno na našom území očakávať v určitom časovom období. Na účely výstavby budov sa berie do úvahy 10-percentná pravdepodobnosť prekročenia hodnoty úrovne pohybu pôdy (napr. špičkové zrýchlenie) za obdobie 50 rokov, čo zodpovedá návratovej perióde 475 rokov. Práve preto je kľúčové vedieť nielen to, kedy a kde zemetrasenie nastane, ale najmä aké silné účinky vyvolá a byť na ne pripravený. Preto je pre nás dôležité stavať budovy tak, aby nám, keď k zemetraseniu dôjde, obrazne povedané, nespadli na hlavy. A v tomto smere má seizmológia a stále monitorovanie nášho územia nezastupiteľnú úlohu.
Martin Šugár
Ústav vied o Zemi SAV
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
