Moderné zemiaky vyžadujú veľa dusíka vo forme hnojív, ktoré sú finančne nákladné a môžu škodiť životnému prostrediu. Vedci zistili, že ten istý genetický mechanizmus, ktorý zemiakom určuje, kedy majú vyrastať kvety a hľuzy, zároveň rozhoduje o hospodárení rastliny s dusíkom. Zistenia by mohli viesť k vývoju odrôd, ktoré vyžadujú menej hnojív.
Zemiaky pochádzajúce z Ánd pôvodne vyháňali hľuzy len počas zimy. Keď sa v 16. storočí dostali do Európy, skrátenie zimných dní bolo sprevádzané mrazom, ktorý rastliny usmrtil skôr, ako mohli vyrásť veľké zemiaky. Nakoniec prirodzená mutácia v géne StCDF1, ktorý riadi rast hľúz, pomohla rastlinám prispôsobiť sa tak, aby mohli mať hľuzy kedykoľvek. Gén StCDF1 však vypína aj produkciu enzýmu nitrátreduktáza, ktorý rozkladá molekuly dusičnanov, aby ich rastlina mohla využiť. Andské odrody mali pravdepodobne menej aktívny gén StCDF1 a mohli lepšie rásť s menším množstvom dusíka. Genetická zmena, ktorá umožnila zemiakom stať sa celosvetovou potravinou, teda spôsobila, že sú náročnejšie na hnojivá. Výskumníci plánujú upraviť gén produkujúci nitrátreduktázu, aby ju StCDF1 nepotláčal. Rovnaký cieľ by sa dal dosiahnuť aj tradičným šľachtením, krížením poľnohospodárskych zemiakov s divými alebo tradičnými odrodami, ktoré majú prirodzene zmenené gény nitrátreduktázy.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
