Z Veľkého čínskeho múru sa do súčasnosti zachoval len zlomok. Zostávajúcim úsekom pomáhajú prežiť vrstvy baktérií, machov, lišajníkov a iných organizmov, známe ako biokrusty (biologické pôdne krusty/kôry). Podľa pôdneho ekológa Matthewa Bowkera z Northern Arizona University sú povrchy na Veľkom čínskom múre doslova pokryté živou kožou z drobných rastlín a mikroorganizmov.
Biokrusty sú hrozbou pre kamenné štruktúry, pretože môžu spôsobiť ich zvetrávanie. Podľa vedcov je to však inak v prípade hlinených pamiatok, ktorých stabilitu – naopak – zvyšujú a zlepšujú ich odolnosť proti erózii. Pokrývajú približne 12 % povrchu planéty. Vytvárajú miniatúrne ekosystémy, stabilizujú pôdu, zvyšujú zadržiavanie vody a regulujú dusík a uhlík. Mysleli sme si, že tento druh vegetácie ničí Veľký čínsky múr. Naše výsledky ukazujú opak, povedal Bo Xiao z Čínskej poľnohospodárskej univerzity. Biokrusty sú na Čínskom múre veľmi rozšírené a ich existencia je pre jeho ochranu veľmi prospešná. Dokážu to vďaka hustej biomase, ktorá pôsobí ako antiinfiltračná vrstva pôdnych pórov. Vrstvy sa prelínajú a vytvárajú sieť pôdnych častíc, ktoré zvyšujú stabilitu Čínskeho múru proti korozívnym silám. Podľa vedcov by sa mali skúmať možnosti kultivácie biokrúst na zachovanie ďalších pamiatok z hliny na celom svete.
Zo stránky CNN spracovala BP
