Na Slovensku sa podľa súčasných poznatkov vyskytuje približne 370 druhov vtákov, z toho 228 hniezdiacich. Z nich najpočetnejšie sú spevavce. Zaujímavou skupinou spevavcov je čeľaď muchárovité. Patria do nej druhy, z ktorých mnohé vynikajú nielen pestrým sfarbením, ale aj príjemným spevom.
Vo svete doposiaľ opísali približne 345 druhov vtákov z čeľade muchárovité (Muscicapidae), ktoré sa delia na 51 rodov. Nájdeme ich na rôznych kontinentoch, no najpočetnejšie sa vyskytujú v tropických oblastiach. Z tohto bohatého množstva sa na našom území vyskytuje 14 druhov z rodov muchár, muchárik, slávik, skaliar, skaliarik, žltochvost a pŕhľaviar.
Názov Muscicapa zaviedol francúzsky zoológ Mathurin Jacques Brisson v roku 1760 a neskôr, v roku 1822, aj škótsky prírodovedec John Fleming. Pomenovanie pochádza z latinského musca, čo znamená mucha, a capere, čo je v preklade chytiť. Vzhľad vtákov tejto čeľade je rôznorodý. Sú to väčšinou malé až stredne veľké vtáky s dĺžkou tela od 9 do 22 cm. Rôznofarebné je aj ich perie, ktoré je pri niektorých druhoch nenápadné, pri iných výrazne farebné. Viaceré druhy majú vyvinutý pohlavný dimorfizmus, čo znamená, že sfarbenie samcov je odlišné od sfarbenia samíc. Väčšina druhov sa špecializuje na lov lietajúceho hmyzu. Na tento účel majú prispôsobený aj zobák, ktorý je plochý a pri koreni rozšírený, s krátkymi štetinovitými pierkami. Na korisť často striehnu na vyvýšených miestach, z ktorých vyletujú za letiacim hmyzom.
Mucháre
Ako už samotný názov druhov napovedá, mucháre a mucháriky sa v prevažnej miere živia lietajúcim blanokrídlym hmyzom. U nás sa vyskytujú štyri druhy. Z rodu muchár je to muchár sivý (Muscicapa striata), s ktorým sa v našej prírode môžeme stretnúť pomerne často. Rozšírený je na celom území Slovenska, od nížin až do výšky 1 400 metrov nad morom. Patrí medzi sťahovavé druhy, prilieta v druhej polovici apríla až začiatkom mája a odlieta v septembri. Najčastejšie sa vyskytuje v riedkych lesoch, veľmi často aj v sadoch, parkoch, záhradách alebo na sídliskách.
Aj keď sfarbenie jeho peria je nenápadné (sfarbením pripomína štíhleho vrabca), upúta svojou taktikou lovu. Muchár pri love koristi sedí vždy na vyvýšenom mieste, odkiaľ robí výpady za letiacim hmyzom. Pri love je jeho let často kľukatý a plný obratov. Zaujímavý je aj charakteristický spev, ktorý pripomína škrípanie kolesa na fúriku. Najčastejšie hniezdi na rôznych výklenkoch budov, v polodutinách stromov, často aj v otvorených búdkach.
Mucháriky
Rod muchárik (Ficedula) je v našej prírode zastúpený tromi druhmi. Najznámejší z nich je muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), ktorý sa vyskytuje najmä v nižších polohách, kde žije v riedkych listnatých lesoch, najmä tam, kde je dostatok stromových dutín vhodných na hniezdenie. K nám prilieta v priebehu apríla, odlieta v auguste a septembri. Podobným druhom je muchárik čiernohlavý (Ficedula hypoleuca), ktorý je na rozdiel od muchárika bielokrkého podstatne vzácnejší. Najčastejšie sa vyskytuje v čase migrácie, hniezdi len zriedkavo a ojedinele v niektorých oblastiach.
Posledným a najmenším druhom je muchárik červenohrdlý (Ficedula parva). Patrí medzi pomerne vzácne druhy, najčastejšie sa vyskytuje v starých a pôvodných bukových lesoch, zriedkavejšie aj v iných typoch lesa. V lesnom poraste je nenápadný, najčastejšie sa totiž zdržuje v korunách stromov. Jeho prítomnosť na lokalite často zistíme len podľa príjemného a melodického spevu. Hniezdi spravidla v polodutinách stromov. Podobne ako predchádzajúce druhy patrí medzi sťahovavé vtáky. Na naše územie prilieta v apríli a máji, odlieta v septembri.
Slávik krovinový a tmavý
Sláviky patria k našim najznámejším vtákom a na Slovensku žijú až štyri druhy. Najznámejší z nich je slávik krovinový (Luscinia megarhynchos), ktorého môžeme spoznať najmä v máji, krátko po prílete zo zimovísk, podľa zvučného a veľmi príjemného spevu. Samček ho prednáša zo skrytého miesta počas dňa, ale aj v noci. Samotného vtáka však uvidíme len málokedy, pretože žije skrytým spôsobom života. Najčastejšie sa zdržuje v hustých krovinatých porastoch, kde je aj vzhľadom na svoje nenápadné operenie ľahko prehliadnuteľný. Tam aj hniezdi. Jeho hniezdo je umiestnené najčastejšie na zemi alebo nízko nad ňou. Je dokonale ukryté hlboko v hustej vegetácii. So slávikom krovinovým sa v našej prírode môžeme stretnúť najmä v nížinách a pahorkatinách, v horských oblastiach sa nevyskytuje.
Vzhľadovo podobným druhom je slávik tmavý (Luscinia luscinia). U nás je vzácny a vyskytuje sa iba v nižších polohách východného Slovenska. Patrí medzi sťahovavé druhy, pričom prilieta koncom apríla a v máji, odlieta v auguste. Najčastejšie hniezdi v pobrežných porastoch riek a potokov. Spôsob života má podobný ako slávik krovinový.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
Súťažná otázka
Ak nám do 31. júla 2024 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Prečo sa neodporúča prikrmovať voľne žijúce vtáky v letnom období?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Volkera Dierschkeho: Vtáky v záhrade z vydavateľstva Grada. Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Staré grunty 52, 841 04 Bratislava 4.
