Vo väčšine mozgov sluchové informácie ovplyvňujú aktivitu v tých jeho častiach, ktoré majú na starosti videnie. U ľudí s tzv. afantáziou je toto spojenie oslabené. Súvislosti medzi zmyslami skúmali vedci z Glasgowskej univerzity, pričom jeden z členov tímu, kognitívny vedec Roberto Luciani, má sám afantáziu. Tá spôsobuje, že si nedokáže v mysli predstaviť predmety, ľudí či scény.
Ľudia so zaviazanými očami počúvali v mozgovom skeneri zvukové scény: les plný vtákov, dav ľudí a ulicu s rušnou premávkou. U 10 ľudí bez afantázie vytvárali odozvy v častiach zrakovej kôry. U 23 ľudí s afantáziou však boli tieto znaky slabšie. Zmyslové prepojenia v mozgu majú rôznu silu. Na jednom konci spektra sú ľudia so synestéziou, u ktorých sú zvuky a pohľady prepletené. V strednej časti spektra ľudia používajú vnútorný zrak – viete, že niečo nie je skutočné, ale zvuky môžu vo vašej mysli vyvolať obrazy. A potom je tu afantázia: zvuky nevyvolávajú nijaký vizuálny zážitok, ani slabý, priblížil neurológ Lars Muckli. Zmysly v mozgu sú prepojené viac, ako uvádzajú učebnice, dodal. Výskum pomáha vysvetliť, ako sa líšia mozgy ľudí s afantáziou a bez nej. Existuje množstvo neviditeľných rozdielov medzi ľuďmi, ktoré robia naše prežívanie jedinečným bez toho, aby sme si to uvedomovali, uzavrel R. Luciani.
Zo stránky Science News spracovala BP
