Pokrvné vzťahy neboli pre život spoločenstiev lovcov-zberačov v kamennej dobe prvoradé. Genetický výskum niekoľkých francúzskych pohrebísk ukázal, že tam spolu žilo niekoľko odlišných rodín. Vedci z Univerzity v Uppsale analyzovali biomolekulárne údaje z ľudských kostier pochovaných na náleziskách Téviec a Hoedic v Bretónsku a v Champigny. Nálezy boli datované do poslednej fázy mezolitu (pred 6 700 rokmi), keď žili poslední západoeurópski lovci-zberači, a prekrývajú sa s neolitom, keď nastúpili usadlí poľnohospodári.
Lokality Téviec a Hoedic obsahujú mnoho hrobov, v ktorých bolo pochovaných viacero jedincov spoločne. Predtým sa predpokladalo, že spoločné pochovávanie znamenalo biologické príbuzenstvo jedincov. Genomické analýzy ukazujú, že hoci tieto skupiny tvorilo len niekoľko jedincov, vo všeobecnosti neboli úzko príbuzné. Nezistili sa nijaké známky príbuzenského kríženia. Existovali odlišné sociálne jednotky s rôznymi stravovacími návykmi a skupiny boli zrejme súčasťou stratégie na zabránenie príbuzenskému kríženiu, uviedla genetička Luciana G. Simõesová z Univerzity v Uppsale.
Vedci sa domnievali, že posledné komunity lovcov-zberačov zámerne asimilovali ženy z prichádzajúcej neolitickej poľnohospodárskej komunity. Nový výskum však ukazuje, že lovci-zberači sa s poľnohospodármi nemiešali.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
