Na slovenských základných a stredných školách je povinnou súčasťou vyučovania od 1. ročníka až po maturitu predmet slovenský jazyk. O jazyku a jazykovede sme sa rozprávali so Sibylou Mislovičovou z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave.
Čomu všetkému sa v súčasnosti jazykovedci venujú?
Rozsah oblastí záujmu jazykovedcov je veľmi široký. Venujú sa výskumu súčasnej slovenčiny a jej dynamiky, jazykovej kultúre, jazykovej politike, terminológii, dejinám jazyka, etymológii, onomastike, dialektológii, sociálnej lingvistike, budovaniu korpusov a databáz slovenského jazyka a korpusovej lingvistike.
Tvoria tiež syntetické lexikografické diela akademického typu, publikujú vedecké monografické a zborníkové práce, štúdie, články, pracujú na domácich a zahraničných projektoch.
Poskytujú aj expertízne služby a jazykové poradenstvo zo všetkých oblastí používania jazyka a podieľajú sa na vytváraní odborných terminologických súpisov. Vydávajú tri časopisy a nezabúdajú ani na popularizáciu vedy. Je toho oveľa viac, ako som uviedla, a kto má záujem, nájde si podrobné informácie o činnosti ústavu a jeho oddelení na našej webovej stránke www.juls.savba.sk.
Ako rýchlo sa jazyk mení?
Jazyk sa mení v súlade s potrebami jeho používateľov, kopíruje ich spôsob života. V poslednom čase nastávajú zmeny najmä v slovnej zásobe veľmi rýchlo. Nedávno som kdesi napísala, že ich môžeme sledovať v priamom prenose. Možno povedať, že pohyb v slovnej zásobe je permanentný, ale zintenzívňuje a zrýchľuje sa vtedy, keď sa deje niečo prelomové, keď sa nejako podstatne zmení náš život. Za posledných vyše tridsať rokov sa to stalo po roku 1989.
PhDr. Sibyla Mislovičová pôsobí v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Vykonáva funkciu vedeckej tajomníčky, je vedúcou oddelenia jazykovej kultúry a terminológie a hlavnou redaktorkou časopisu Kultúra slova. Venuje sa výskumu súčasného slovenského jazyka, najmä v oblasti jazykovej kultúry, terminológie, jazykového poradenstva, ako aj sledovaniu problémových pravopisných a gramatických javov z hľadiska profesionálnych i bežných používateľov súčasnej slovenčiny. Verejnosť ju pozná vďaka jej rozsiahlej popularizačnej práci, najmä z relácie Slovenčina na slovíčko v RTVS. Venuje sa aj jazykovej problematike slovenského odborného a umeleckého prekladu a sama aktívne prekladá a prebásňuje najmä knihy pre najmenších čitateľov. Napísala viacero kníh pre deti.
Mnohé slová sa z našej aktívnej slovnej zásoby vytratili, prestali byť aktuálne a nahradili ich iné. Viac sme sa otvorili cudzím jazykom a anglické výrazy sa do našej slovnej zásoby začali zaraďovať vo zvýšenej miere. Veľkým spúšťačom prílevu nových slov spolu s novými reáliami bol nástup informačných technológií a ich masové rozšírenie. A v posledných dvoch rokoch, v čase epidémie kovidu, sme registrovali zmeny v jazyku, najmä v jeho slovnej zásobe doslova zo dňa na deň.
Vyskytujú sa aj v jazykovede hoaxy?
Hoaxy nie sú, samozrejme, dielom jazykovedcov, ale vyskytujú sa aj také, ktoré sa jazyka a jazykovedcov týkajú. V roku 2009 sa rozšíril veľmi dôsledne prepracovaný hoax, že slovenčina je najťažší jazyk na svete. Táto falošná správa sa šírila prostredníctvom e-mailov a napriek tomu, že na prvý pohľad vyzerala ako vedecká práca, argumenty v nej boli od vedy na hony vzdialené a značne pokrivkávali. V tom čase sme publikovali stanovisko o nepravosti danej informácie v časopise Kultúra slova a vysvetlenie sme zverejnili aj na stránke ústavu. No problém je v tom, že aj dlhé roky po tomto incidente sa ma opakovane napríklad redaktori a nielen oni pri rozhovoroch pýtajú, prečo je slovenčina najťažší jazyk na svete. Sila hoaxu je teda zrejmá.
Ako si slovenčina poradí s týmto slovom?
Anglické slovo hoax sa v súčasnosti pomerne frekventovane používa a začlenilo sa do našej slovnej zásoby. Dá sa povedať, že proces jeho adaptácie ešte nie je skončený. Jeho pravopis zostal pôvodný a výslovnosť je variantná, teda časť používateľov hovorí o houksoch, časť o hoaksoch.
Dá sa správnym používaním jazyka proti hoaxom bojovať?
Nespájala by som boj s hoaxmi s používaním spisovného jazyka. Nevidím súvislosť. Hoaxy si vymýšľajú ľudia s nejakým len im známym zámerom, chcú vniesť zmätok do mysle svojich spoluobčanov, manipulovať ich. Tým, že budeme používať spisovný jazyk, tomu nezabránime.
Ako sa mení vzťah používateľov slovenčiny k jazyku?
Na to, aby som mohla zodpovedne vyhlásiť, ako sa mení vzťah používateľov k jazyku, by som musela intenzívnejšie túto problematiku sledovať. To, čo môžem povedať, je výsledkom pozorovania na základe istého správania používateľov jazyka a kontaktov s verejnosťou. Vzťah používateľov k jazyku je zrejmý najmä z otázok, ktoré prichádzajú do jazykovej poradne ústavu. Tak ako v minulosti aj v poslednom čase konštatujeme neutíchajúci veľký záujem verejnosti o otázky týkajúce sa nielen používania spisovnej slovenčiny, ale aj jej dejín, nárečí a pod. To znamená, že ustavične je dostatočne veľký počet ľudí zaujímajúcich sa o slovenský jazyk, ktorí ho chcú používať primerane komunikačnej situácii.
Aké sú výsledky výskumov v oblasti jazykovedy a ich uplatnenie v praxi?
Každoročná správa o činnosti nášho ústavu má vyše dvesto strán. Výsledky výskumu publikujeme vo vedeckých aj popularizačných prácach a sú určené nielen odborníkom, ale aj širokej verejnosti, ktorú táto problematika zaujíma. Nezanedbateľné je však to, že okrem tlačených verzií vedeckých výstupov dostupných na pultoch kníhkupectiev sprístupňujeme používateľom jazyka čo najviac informácií o jazyku na webovej stránke ústavu. Nájdu tam elektronické verzie starších i novších publikácií.
Slovníkový portál slúži na vyhľadávanie v slovníkoch (aj v najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka), príručkách a databázach, a to používateľsky prívetivým spôsobom. Možno si v nich overiť nielen jednotlivé slová, ale aj frazeologizmy, ustálené spojenia, základnú terminológiu z mnohých vedných oblastí, dôležité gramatické údaje a funkčné a štylistické charakteristiky. Okrem toho poskytujeme aj kompletný archív našich časopisov – Kultúry slova, Slovenskej reči a Jazykovedného časopisu. Obľúbená je aj webová jazyková poradňa, v ktorej je v súčasnosti vyše 7 000 príspevkov.
Aké sú najčastejšie chyby, ktoré používatelia slovenčiny robia?
Niektoré chyby sú nové, ale mnohé sa opakujú a vracajú sa do používania aj preto, že sa opakovane objavujú v prejavoch profesionálov – moderátorov, redaktorov, hercov atď. Médiá ovplyvňujú používateľov jazyka, niektorí ich pokladajú za vzor, iní ich kritizujú. Treba si však uvedomiť aj to, čo vlastne treba hodnotiť ako chybu v jazykovom prejave.
Najviditeľnejšie sú očividne vybočenia z používania spisovného jazyka v oficiálnych komunikačných situáciách. Horšie následky ako použitie nespisovného slova má však napríklad nesprávne ohýbanie slov a to, ak nedokážeme poskladať či sformulovať vetu, resp. súvetie tak, aby sme odovzdali informáciu zrozumiteľne a na primeranej úrovni. A pravopis? Ten súvisí so všetkým… Najmä ním o sebe autor textu dosť prezrádza.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
