Meno amerického astrofyzika indického pôvodu Subrahmanyana Chandrasekhara (Subrahmanjana Čadrasékhara) sa spája s prelomovým výskumom hviezdneho vývoja. O jeho životnom príbehu a objavoch sme sa rozprávali s Patrikom Čechvalom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Z akého prostredia pochádzal S. Chandrasekhar? Narodil… pokračuj
Keď hviezda podobná nášmu Slnku dospeje ku koncu svojho života, môže pohltiť okolité planéty a asteroidy, ktoré vznikli spolu s ňou. Vedci nedávno po prvý raz objavili a pozorovali stopy, ktoré tento proces na nejakej hviezde zanechal. Astronómom sa pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT)… pokračuj
Keď hviezda ako naše Slnko dosiahne koniec svojho života, môže pohltiť okolité planéty a asteroidy, ktoré sa zrodili spolu s ňou. Pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope Európskeho južného observatória v Čile vedci po prvýkrát našli jedinečnú stopu tohto procesu – jazvu odtlačenú na povrchu bieleho… pokračuj
Astronómovia pozorovali nezvyčajný prípad supernovy: héliová hviezda odovzdávala svoju hmotu bielemu trpaslíku, až kým nevybuchol. V marci 2020 astronómovia zaznamenali supernovu SN 2020eyj. Každý rok sa objaví približne tisíc supernov, táto však pritiahla ich pozornosť. Supernova bola typu Ia, lenže nesprávala sa tak ako ostatné… pokračuj
Astronómovia použili Hubblov vesmírny ďalekohľad na to, aby po prvý raz priamo zmerali hmotnosť osamoteného bieleho trpaslíka – preživšie jadro hviezdy podobnej Slnku, ktorá vyčerpala svoje jadrové palivo. Biely trpaslík má hmotnosť 0,56 hmotnosti Slnka. Súhlasí to s teoretickými predpoveďami o hmotnosti bielych trpaslíkov a… pokračuj
Niektoré hviezdy môžu ako fénix vzplanúť k životu z popola pozostatkov hviezd, ktoré predtým zanikli. Dve novoobjavené ohnivé gule, ktoré horia stokrát jasnejšie ako Slnko a sú pokryté uhlíkom a kyslíkom, popolovými vedľajšími produktmi fúzie hélia, patria do novej triedy hviezd. Hoci nie sú prvými… pokračuj
Astronómovia z Univerzity vo Warwicku pozorovali dopad úlomkov zničených planét na povrch bieleho trpaslíka. Pomocou röntgenového žiarenia identifikovali skalnatý a plynný materiál, ktorý po sebe zanechá po zániku svojej hostiteľskej hviezdy planetárny systém, keď ho pohltí jej povrch. Vedci používali spektroskopiu na identifikáciu prvkov na… pokračuj
Slnko sa otočí raz za mesiac a Zem raz za deň, ale biely trpaslík vzdialený 2 000 svetelných rokov sa otočí každých 25 sekúnd. To z neho robí najrýchlejšie rotujúcu hviezdu, ak za hviezdy nepovažujeme exotické objekty ako neutrónové hviezdy a čierne diery, z ktorých… pokračuj
Podľa článku v Nature astronómovia objavili dosiaľ najmenšieho známeho bieleho trpaslíka. Polomer hviezdy je približne 2 100 kilometrov, čo má blízko k polomeru Mesiaca (asi 1 700 kilometrov). Väčšina dosiaľ objavených bielych trpaslíkov sa veľkosťou blíži skôr k Zemi s polomerom približne 6 300 kilometrov.… pokračuj
Drobné kryštáliky uránu by mohli vyvolať masívnu explóziu vnútri mŕtvej hviezdy, domnievajú sa fyzici pri popise akejsi vesmírnej verzie termonukleárnej bomby. Vyhasnuté hviezdy, tzv. biele trpaslíky, s pribúdajúcim časom pomaly chladnú. Pri tomto procese začínajú ťažké prvky, akým je urán, kryštalizovať a vytvárajú v jadrách… pokračuj
