Kladne nabité protóny v atómových jadrách by sa mali navzájom odpudzovať, no napriek tomu sa aj ťažké jadrá s mnohými protónmi a neutrónmi držia pohromade. Môže za to silná interakcia. Profesorka Laura Fabbiettiová a jej výskumná skupina z Mníchovskej technickej univerzity vyvinuli metódu na presné… pokračuj
Kolaborácia ukázala, ako môžu zrážky protónov s protónmi vo Veľkom hadrónovom urýchľovači odhaliť silnú interakciu medzi zloženými časticami, tzv. hadrónmi. V článku zverejnenom dnes v Nature, kolaborácia ALICE popisuje techniku, ktorá otvára dvere k vysoko presným štúdiám dynamiky silnej sily medzi hadrónmi na Veľkom hadrónovom… pokračuj
Rada CERN dnes oznámila, že jednomyseľne aktualizovala stratégiu zameranú na smerovanie budúcnosti fyziky častíc v Európe v globálnom kontexte (dokument je dostupný tu). Aktualizované odporúčania zdôrazňujú vedecký význam časticovej fyziky a jej technologický, spoločenský a ľudský kapitál. V aktualizácii Európskej stratégie pre fyziku častíc z… pokračuj
Kolaborácie ATLAS a CMS predstavili svoje najnovšie výsledky týkajúce sa nových spôsobov detekcie Higgsovho bozónu na Veľkom hadrónovom urýchľovači v CERN-e. Patria sem štúdie zriedkavých premien Higgsovho bozónu na Z bozón (ktorý je nositeľom jednej zo základných síl v prírode) a na druhú časticu. Pozorovanie a… pokračuj
Výsledok predstavuje zásadný krok smerom k využitiu týchto molekúl na základný fyzikálny výskum a aj za jeho hranicami. Medzinárodnému tímu experimentátorov a teoretikov, ktorí pracujú v CERN-e v jadrovo-fyzikálnom zariadení ISOLDE sa podarilo uskutočniť vôbec prvé merania krátkožijúcej rádioaktívnej molekuly, monofluoridu rádia, metódou laserovej spektroskopie.… pokračuj
Urýchľovače elementárnych častíc zohrali a v budúcnosti určite ešte zohrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní podstaty hmoty a energie, a teda aj pôvodu vesmíru. Nedávno sme využili vzácnu príležitosť navštíviť Európsku organizáciu pre jadrový výskum (CERN), ktorá leží na francúzsko-švajčiarskej hranici medzi Ženevským jazerom a pohorím Jura. Priamo… pokračuj
Kolaborácia ALPHA v CERN-e oznámila prvé merania určitých kvantových efektov v energetickej štruktúre antivodíka, ktorý predstavuje antihmotu k vodíku. Je známe, že tieto kvantové efekty existujú v hmote a ich štúdium by mohlo odhaliť doteraz nepozorované rozdiely medzi správaním hmoty a antihmoty. Výsledky opísané v… pokračuj
20. januára 2020 sa v malom meste Bad Honnef v Nemecku zišli vedúce osobnosti európskej časticovej fyziky na týždeň intenzívnych diskusií, ktoré nasmerujú budúcnosť fundamentálneho výskumu. Vypracovanie návrhu stratégie je záverečnou fázou aktualizácie Európskej stratégie pre fyziku častíc. 60 účastníkov bolo zvolaných Európskou strategickou skupinou… pokračuj
Od objavenia atómov prešlo naše porozumenie mikrosvetu veľmi dlhú cestu, ale skúmanie fyziky elementárnych častíc sa ešte určite neskončilo. Ako to vieme? V prvých deviatich dieloch série Ako to vieme? sme si povedali, ako ľudia odhaľovali zloženie hmoty a zákony, ktoré pre ňu platia. Dozvedeli… pokračuj
V roku 1995 sa vedcom v CERN-e prvýkrát podarilo pozorovať antiatóm a Quark o tejto udalosti informoval v septembri 1996. Prečítajte si pôvodný článok o prvom pozorovaní antivodíka spolu s hodnotením vývoja výskumu antihmoty až do súčasnosti. V odborných časopisoch sa objavila správa o premiére… pokračuj
