Najväčšie rozlíšenie

Vedcom sa pomocou teleskopov ALMA a ďalších zariadení podarilo dosiahnuť doteraz najväčšie rozlíšenie zo zemského povrchu. Pri testoch detegovali žiarenie zo vzdialených galaxií na frekvencii približne 345 GHz, čo zodpovedá vlnovej dĺžke 0,87 mm. Združenie vedcov okolo sústavy rádioteleskopov Event Horizon Telescope (EHT) odhaduje, že… pokračuj

Záhada v hviezdokopách

Astronómovia nedávno našli záhadné objekty v dvoch guľových hviezdokopách Mliečnej cesty. Oba objavy majú dôležitý vplyv na to, čo vieme a nevieme o neutrónových hviezdach a čiernych dierach. Guľové hviezdokopy sú staré husté guľové útvary obsahujúce desaťtisíce až milióny starých hviezd, ktoré sa nachádzajú v… pokračuj

Aktívne galaktické jadro

Počas uplynulých štyroch rokov astronómovia pozorovali, ako supermasívna čierna diera v strede galaxie SDSS1335+0728 prechádza zo slabej a tichej fázy do jasnej a aktívnej. Bolo to prvýkrát, čo sa takýto prechod pozoroval v reálnom čase. Vedcom to umožňuje nahliadnuť do procesov poháňajúcich aktívne galaktické jadrá… pokračuj

Svetlo čiernu dieru nevytvorí

Čierna diera vytvorená z elektromagnetickej energie – svetla – existuje v teoretickej fyzike už desaťročia ako koncept s názvom kugelblitz. Teoretický fyzik Eduardo Martín-Martínez a jeho kolegovia z Univerzity vo Waterloo v Kanade však v článku v časopise Physical Review Letters tvrdia, že výroba kugelblitzu… pokračuj

Obor za vesmírnym rohom

Astronómovia objavili dosiaľ najhmotnejšiu hviezdnu čiernu dieru v Mliečnej ceste. Prezradila ju hviezda, ktorá okolo nej obieha. Alebo presnejšie, hviezda, s ktorou obieha okolo spoločného ťažiska. Vďaka tomu neunikla pozornosti misie Gaia Európskej kozmickej agentúry. Na overenie hmotnosti čiernej diery použili údaje z ďalekohľadu Very… pokračuj

Najsvietivejší kvazar

Astronómom sa podarilo pomocou ďalekohľadu Európskeho južného observatória Very Large Telescope v Čile opísať kvazar, ktorý je najsvietivejším objektom, aký bol kedy pozorovaný. Kvazary sú jasné jadrá vzdialených galaxií, ktoré sú poháňané superhmotnými čiernymi dierami. Hmotnosť čiernej diery v tomto rekordnom kvazare rastie o hmotnosť… pokračuj

Čierne diery za rohom

Najbližšie čierne diery sa môžu skrývať hneď za rohom, 150 svetelných rokov od nás, vo hviezdokope nazývanej Hyády. Nové výskumy ukazujú, že v tejto známej otvorenej hviezdokope v súhvezdí Býk sa skrývajú dve alebo tri stelárne čierne diery. Nedávno astronómovia priniesli dôkaz existencie najbližšej čiernej… pokračuj

Počuť gravitačné vlny

Hmotné zomierajúce hviezdy, monštrá s hmotnosťami desiatky ráz väčšími než je hmotnosť Slnka, by mali vyžarovať gravitačné vlny, ktoré by sme mali byť schopní počuť, vedeckejšie povedané: registrovať pomocou observatória LIGO. Tím astronómov objavil možný zdroj gravitačných vĺn: zámotok horúceho hustého plynu, ktorý vznikol vnútri… pokračuj

Čierna diera v hviezdokope

Podľa astronómov by známa guľová hviezdokopa s označením M4 nachádzajúca sa v súhvezdí Škorpión mohla vo svojom jadre obsahovať čiernu dieru strednej hmotnosti. Keby sa tvrdenie vedcov, ktorí skúmali dáta z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) a astrometrickej družice GAIA, ukázalo ako pravdivé, poskytlo by dôkaz, že… pokračuj

Najbližšia čierna diera

Najbližšia doteraz objavená čierna diera sa nachádza len 1 560 svetelných rokov od Zeme. Čierna diera nazvaná Gaia BH1 má približne 10-násobok hmotnosti Slnka a obieha okolo hviezdy podobnej Slnku. Väčšina známych čiernych dier kradne a požiera plyn zo sprievodných hviezd. Plyn vytvára okolo čiernej… pokračuj