V roku 2015 objavili vedci v južnom Francúzsku pozostatky neandertálca. Nazvali ho Thorin podľa postavy z knihy J. R. R. Tolkiena Hobit. Patril k malej skupine žijúcej pred 42- až 50-tisíc rokmi. Jeho DNA je podobná staršej skupine, ktorá sa od hlavnej populácie oddelila asi… pokračuj
Na indonézskom ostrove Flores sa našli ďalšie, oveľa staršie fosílie drobných praľudí z druhu Homo floresiensis prezývaných hobiti. Výskumy ukázali, že mali nižšiu postavu než dosiaľ nájdení jedinci. Stanem sa menším a menším, až budem najmenším na celom svete. Tento úryvok z poézie zvolil gymnaziálny… pokračuj
Technologický pokrok ľudstva by bol nemysliteľný bez priemyselných chemikálií. Prvou organickou chemickou látkou syntetizovanou v laboratóriu bola kyselina šťaveľová, ktorá sa vyskytuje iba v živých organizmoch. Vyrobil ju v roku 1824 Friedrich Wöhler z kyanogénu. Dvesto rokov po prvej laboratórnej syntéze chemickej látky evidujeme v… pokračuj
Antropomorfizácia, odvodená z gréckych slov anthrópos (človek) a morfé (tvar), je pripisovanie ľudských vlastností, emócií a správania neživým predmetom, zvieratám alebo abstraktným konceptom. Prejavuje sa v rôznych aspektoch kultúry, od umenia a literatúry cez vedu až po každodenný jazyk a myslenie. Tomuto fenoménu sa nevyhla… pokračuj
Analýzy zvyškov kvetov a iných rastlín, ako aj ďalších artefaktov, ktoré sa našli v ruinách chrámov vo filištínskom meste Gat, podporujú ich egejský pôvod. Nemecký egyptológ, historik, spisovateľ a publicista Friedrich-Karl Kienitz (1925 – 2012) vydal v roku 1981 knihu o záhadných subjektoch a udalostiach… pokračuj
Približne pred 900 000 rokmi ľudia takmer vyhynuli a ich počet sa zredukoval na populáciu sotva 1 300 jedincov. Vedci zistili, že v rovnakom čase došlo k masovej migrácii z Afriky. Obe udalosti súvisia s obdobím známym ako stredopleistocénny prechod, počas ktorého zemská klíma vyhubila… pokračuj
Hoci mozog patrí medzi mäkké tkanivá, ktoré sa časom prirodzene rozpadajú, archeologické nálezy zachovaných ľudských mozgov sú prekvapujúco časté. Forenzná antropologička Alexandra Mortonová-Haywardová a jej kolegovia z Oxfordskej univerzity vytvorili archív 4 400 ľudských mozgov zachovaných v archeologických záznamoch, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia… pokračuj
Vďaka jedinečným fyzikálnym a chemickým vlastnostiam sa vodík stáva stredobodom mnohých výskumov. O molekulárnom vodíku a jeho potenciálnych pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus sme sa rozprávali s profesorom Jánom Slezákom z Ústavu pre výskum srdca Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., v Bratislave. Čo je… pokračuj
Hoci nesporne ide o jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších udalostí, mnohé aspekty vzniku života nie sú doposiaľ úplne vyjasnené. Je to dlhodobo diskutovaná téma. So vznikom života sú spojené tri hlavné otázky: kedy, ako a kde sa život začal. Otázku, prečo sa začal, môžeme pokojne… pokračuj
Nie je novinkou, že vývoj umelej inteligencie môže zásadne zmeniť charakter ľudskej práce, dokonca aj chápanie toho, čo má byť za ľudskú prácu vôbec považované. Vedci sa však zamýšľajú aj nad tým, ako môže táto technológia ovplyvniť vývoj človeka ako druhu. Umelá inteligencia už dokáže… pokračuj
