Hoci mozog patrí medzi mäkké tkanivá, ktoré sa časom prirodzene rozpadajú, archeologické nálezy zachovaných ľudských mozgov sú prekvapujúco časté. Forenzná antropologička Alexandra Mortonová-Haywardová a jej kolegovia z Oxfordskej univerzity vytvorili archív 4 400 ľudských mozgov zachovaných v archeologických záznamoch, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia… pokračuj
Vďaka jedinečným fyzikálnym a chemickým vlastnostiam sa vodík stáva stredobodom mnohých výskumov. O molekulárnom vodíku a jeho potenciálnych pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus sme sa rozprávali s profesorom Jánom Slezákom z Ústavu pre výskum srdca Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., v Bratislave. Čo je… pokračuj
Hoci nesporne ide o jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších udalostí, mnohé aspekty vzniku života nie sú doposiaľ úplne vyjasnené. Je to dlhodobo diskutovaná téma. So vznikom života sú spojené tri hlavné otázky: kedy, ako a kde sa život začal. Otázku, prečo sa začal, môžeme pokojne… pokračuj
Nie je novinkou, že vývoj umelej inteligencie môže zásadne zmeniť charakter ľudskej práce, dokonca aj chápanie toho, čo má byť za ľudskú prácu vôbec považované. Vedci sa však zamýšľajú aj nad tým, ako môže táto technológia ovplyvniť vývoj človeka ako druhu. Umelá inteligencia už dokáže… pokračuj
Na Zakarpatskej Ukrajine sa našli najstaršie známe stopy prítomnosti praľudí na našom kontinente. Žili neďaleko našich hraníc. Za predchodcov pravekých ľudí na evolučnej línii vedúcej k nám po jej oddelení od línie našich najbližších príbuzných v ríši živočíchov, ľudoopov, sa považujú australopitekovia, tzv. predľudia. Veľkú… pokračuj
Vedeckým tímom sa podarilo priradiť špecifické kamenné nástroje našim priamym pravekým predkom, čo potvrdilo ich skorú prítomnosť severne od Álp. Hromadnejší príchod anatomicky moderných praľudí z druhu Homo sapiens, sapientov, našich pravekých predkov, pred približne 50-tisíc rokmi znamenal prelom v histórii osídlenia nášho kontinentu. Aspoň… pokračuj
Nový výskum analyzoval archeologické a genetické poznatky o počiatkoch chovu jakov a využívania ich produktov v Tibete. Zdomácnenie a chov veľkých hospodárskych zvierat patria ku kľúčovým stavebným kameňom ľudskej civilizácie založenej na produkcii potravín. Až možnosť viac-menej spoľahlivo dopestovať a dochovať dostatok jedla, skladovať jeho… pokračuj
Analýza DNA dvoch pravekých jedincov druhu Homo sapiens z Krymu ukázala, že ich populácia bola predkami neskorších obyvateľov strednej a západnej Európy. Žijeme v krajine, v ktorej majoritné etnikum je vetvou slovanskej jazykovej a kultúrnej skupiny. Prišlo sem v 5. či 6. storočí našej éry,… pokračuj
Pravekí Európania hádzali pri love zvierat oštepy s kamennými hrotmi pomocou vrhačov z väčšej a bezpečnejšej vzdialenosti ešte skôr, ako sa predpokladalo. Používali ich aj proti iným ľuďom? Medzi paleoantropológmi a historikmi sa neustále diskutuje o faktoroch, vďaka ktorým náš druh Homo sapiens, sapienti, prevládol… pokračuj
Približne pred 48 000 rokmi neandertálci zabili dreveným oštepom jaskynného leva. Objav z Nemecka predstavuje prvý priamy dôkaz o love jaskynných levov neandertálcami a zároveň najstarší dôkaz o tom, že nejaký hominid zabil veľkého predátora. Takéto správanie sa však u neandertálcov začalo pravdepodobne oveľa skôr,… pokračuj
