Vedci sa domnievajú, že v juhovýchodnej Ázii objavili zub, ktorý mohol patriť príslušníkovi záhadnej skupiny hominidov, nazývanej denisovania, ktorých DNA radí k blízkym príbuzným neandertálcov. Analýzy štruktúry zubu a zloženia bielkovín naznačujú, že stolička patrila dievčaťu z rodu Homo. Podľa paleoantropológa Fabricea Demetera z Kodanskej… pokračuj
Drobné plastové častice sa našli na najhlbších a najodľahlejších miestach zemského povrchu, v rôznych organizmoch vrátane človeka a v nedávno publikovanej štúdii ich vedci po prvýkrát odhalili aj v ľudskej krvi. Na vymedzenie definitívnych reálnych rizík spojených s mikroplastami je potrebný hlbší výskum. O tejto… pokračuj
Nie všetky zložité spoločnosti pôvodných Američanov poznali písmo. No pri niektorých, ktoré ho poznali, prispelo ku koncentrácii moci. Vynález a používanie písma sa takmer univerzálne považujú za jeden z najväčších pokrokov ľudstva, hneď po zrode symbolického myslenia a článkovanej reči. Z veľkých postáv vedy zastávajúcich… pokračuj
Ľudia, ktorí vyrastali mimo miest, sa vedia lepšie orientovať ako ich obyvatelia, vyplýva z rozsiahlej štúdie uverejnenej v časopise Nature. Takmer 400 000 ľudí z 38 krajín sveta hralo videohru s názvom Sea Hero Quest, ktorú navrhli neurovedci a vývojári hier ako zábavný spôsob získavania… pokračuj
Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj
Spomedzi kovov boli v prvých pokusoch liečby zlomenín a ochorení kostí použité platina, železo, zlato či striebro. Zlato a platina boli svojou odolnosťou proti korózii veľmi žiaduce, ale ich cena bola vysoká a mechanická odolnosť slabá. Biokompatibilitu železa spochybnil výskyt ochorení, keď po implantácii dochádzalo… pokračuj
Aj keď sa starnutie najčastejšie spája s vysokým vekom, čo je na prvý pohľad logické, týka sa nás všetkých už od momentu počatia. Pravdou však je, že viaceré problémy súvisiace so starnutím sa zvyknú objavovať najmä vo vyššom veku. Mnohí ľudia si až vtedy uvedomia,… pokračuj
Hoci predstava, že aj ľudia majú feromóny, teda zlúčeniny, ktoré pri hmyze a iných živočíchoch vyvolávajú agresiu a párenie, je veľmi populárna, existuje iba málo dôkazov o ich existencii pri našom druhu. Nová štúdia by to mohla zmeniť. Vedci identifikovali zlúčeninu vylučovanú najmä deťmi, nazývanú… pokračuj
Berieme ich automaticky a ich prítomnosť si nijako mimoriadne neuvedomujeme. Sprevádzajú nás doslova každú minútu. Bez nich by sme nevedeli vykonávať rutinné činnosti ako rozprávanie, prehĺtanie či jedenie a rozhodne by sme sa necítili komfortne. Majú svoje miesto v spoločenskom vnímaní aj v medicíne. Reč… pokračuj
Čiastočná lebka dieťaťa nájdená v juhoafrickej jaskyni naznačuje, že dávny hominid známy ako Homo naledi ukladal svojich mŕtvych v jaskyniach. Tím paleoantropológa Leeho Bergera z University of Witwatersrand v Johannesburgu zložil 28 fragmentov a šesť zubov z detskej lebky objavenej v úzkom otvore asi 12… pokračuj
