Sklený mozog

Výbuch sopky Vezuv v roku 79 je známy tým, že pochoval rímske mesto Pompeje. V neďalekom Herculaneu, ktoré erupcia tiež zničila, sa v kostre mladého muža ležiaceho v posteli našiel prekvapivý nález: sklené zvyšky mozgu. Sklo vzniká pri rýchlom ochladení kvapaliny, zvyčajne roztaveného piesku. Tento… pokračuj

Sopky tvoria dejiny

Keď približne pred 4 900 rokmi erupcia sopky zatienila Slnko, neolitická kultúra obetovala stovky zdobených kamenných plakiet, aby ho privolala späť. Na viac ako 600 kameňoch objavených na rituálnych zhromaždiskách na dánskom ostrove Bornholm sú zobrazené motívy slnka a rastlín podobných plodinám. Podľa archeológa Runeho… pokračuj

Hlodavce, záchranári hôr

Erupcia hory Saint Helens v máji 1980 bola najničivejšia sopečná udalosť v americkej histórii, ktorá si vyžiadala 57 obetí a spôsobila ohromujúce ekologické škody. Tvárou v tvár devastácii boli vedci otvorení netradičným nápadom, ktoré by mohli urýchliť proces obnovy. Vypustili tam teda na jeden deň… pokračuj

Životodarné erupcie

Najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, začínali skromne. Prvé dinosaury boli veľké ako mačky, skrývali sa v tieni a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď sopečná činnosť zmenila klímu a spôsobila dva milióny rokov trvajúce obdobie dažďov, naznačuje štúdia v časopise Proceedings of… pokračuj

Svedectvo letokruhov

Anomálie izotopov v ročných prírastkoch dreva veľmi starých stromov podporujú súvislosť výkyvov klímy na Zemi s výbuchmi hviezd v podobe supernov. V najdlhšom časovom meradle určuje klímu planéty – a tým jej obývateľnosť z hľadiska nám známeho života – predovšetkým kombinácia dvoch faktorov: jej polohy… pokračuj

Meteority a sopečná činnosť

Zrážky veľkých telies s planétami sprevádzali erupcie sopiek. Dopady veľkých vesmírnych telies boli v mladých rokoch našej planéty bežnou udalosťou a vedci došli k záveru, že pre jej vývin boli dôležitejšie, než sa doteraz predpokladalo. Meteority často zanechajú viac než len kráter – zvyknú byť… pokračuj