Na konci 9. storočia nastala na Yucatánskom polostrove séria suchých období a záhadne sa začali vyľudňovať mestá Mayov. Podľa mnohých boli Mayovia závislí najmä od kukurice, fazule a dyne, plodín citlivých na sucho, a preto vypukol hladomor. Výskum archeológa z Kalifornskej univerzity Scotta Fedicka a… pokračuj
Pri výrobe trblietavých pigmentov sa často používajú toxické zlúčeniny alebo mikroplasty, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie. Nová, netoxická a biologicky rozložiteľná náhrada by to mohla zmeniť. V novom materiáli celulóza ako hlavný stavebný prvok bunkových stien rastlín vytvára nanoštruktúry, vďaka ktorým vznikajú žiarivé štrukturálne… pokračuj
Poznáte modrú farbu? Banálnejšiu otázku je asi ťažké vymyslieť. Odpovedať na ňu vie predsa aj malé dieťa. Tak prečo sa na to pýtame? Napríklad aj preto, že mnohé národy v dávnej minulosti nemali na označenie modrej farby nijaké pomenovanie. A to je iba jedno z… pokračuj
Rozvoj prostriedkov a metód diaľkového prieskumu Zeme otvára neustále nové možnosti veľkoplošného, časovo a finančne efektívneho monitoringu stavu ekosystémov kdekoľvek na Zemi. Spektrorádiometre, prístroje umiestnené na družiciach obiehajúcich našu planétu, zaznamenávajú spektrálnu odrazivosť rozsiahlych území. Využitím týchto záznamov je možné hodnotiť sezónne, medziročné a dlhodobé… pokračuj
Na ostrove Madagaskar žije veľká mora s neuveriteľne dlhým cuciakom. Volá sa Xanthopan praedicta a živí sa vysávaním peľu z veľmi dlhej a úzkej orchidey. Samotný Charles Darwin predpovedal jeho existenciu, keď prvýkrát uvidel tvar orchidey Angraecum sesquipedale, čo ho zrejme prinútilo zvolať: Aký hmyz… pokračuj
Najvýznamnejším rozdielom medzi živočíšnou a rastlinnou alebo fungálnou bunkou je prítomnosť či neprítomnosť bunkovej steny bohatej na polysacharidy. V priebehu evolúcie sa bunkové steny vyvinuli tak, aby boli schopné zabezpečiť množstvo funkcií vrátane podpory mechanickej stability bunky a samotnej rastliny, difúzie látok a regulácie rastu,… pokračuj
V bohatej ríši rastlín nájdeme viaceré zaujímavé a pozoruhodné druhy. Mnohé z nich si počas svojho vývoja vytvorili zvláštne spôsoby prežitia. K takýmto druhom patria aj mäsožravé rastliny. Mäsožravé rastliny patria medzi prastarých obyvateľov našej planéty. Najstarší nájdený fosílny nález tejto rastliny má až 45… pokračuj
Biodiverzita je v súčasnosti často používaný termín, ale znie nám dosť cudzo. Neznamená však nič zložité. Jednoducho ide o rozmanitosť (diverzitu) živých organizmov (bio) alebo rôznorodosť života na Zemi. Keď si však uvedomíme, aká je tá rozmanitosť života nesmierna, pochopíme, že biodiverzita je veľmi široký… pokračuj
Mnohí vedci sú presvedčení, že suché oblasti budú v dôsledku klimatických zmien čoraz suchšie. Podľa nedávno zverejnenej štúdie sa vedci z Nevadskej univerzity v Rene domnievajú, že kaktus známy ako kaktusová hruška či pichľavá hruška (Opuntia ficus-indica) môže byť vďaka svojím vlastnostiam schopný poskytovať palivo… pokračuj
Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) je mäsožravá rastlina, ktorá lapá svoju korisť, hlavne hmyz a pavúkovce, pomocou dvojlaločných listov, ktoré majú na vnútornej strane spúšťacie drobné chĺpky. Počas lovu elektrické signály známe ako akčné potenciály spúšťajú uzavretie listových lalokov. Spúšťacie chĺpky, ktoré slúžia ako mechanosenzory, sú… pokračuj
