Genetická analýza dávnej obyvateľky juhu východnej Číny podporila spojitosti s osídlením Nového sveta. Osídlenie Nového sveta sa podľa odborného konsenzu spája s početnejšou migráciou praľudí z Eurázie po skončení poslednej ľadovej doby pred 15- až 20-tisíc rokmi. Menšie skupiny však odtiaľ mohli prísť do Ameriky… pokračuj
Analýza 22 miliónov rokov starých fosílií pavúkov z horninového útvaru v Aix-en-Provence vo Francúzsku odhalila, že telá pavúkovcov boli pokryté dechtovitou čiernou látkou. Túto látku, druh biopolyméru, zrejme vylučovali riasy triedy rozsievky, ktoré žili vo vodách jazier alebo lagún. Biopolymér nielenže pokrýval telá pavúkov, ale… pokračuj
V oblasti Mlynskej doliny v Bratislave boli skúmané sedimenty Panónskeho jazera. Nový výskum stanovil vek záplavy jazera na úpätí Malých Karpát. Aké boli podmienky prostredia, ktoré tu pred asi 10 miliónmi rokov panovalo? Oblasť Karpát, Álp a Panónskej panvy je z geologického hľadiska mladým územím.… pokračuj
Paleontológovia roky pátrali po pterosauroch na severe Afriky a zrazu objavili až štyri druhy. Najskôr identifikovali z kúskov čeľustí so špicatými zubami tri nové druhy zubatého pterosaura, aby napokon objavili klenot – bezzubého pterosaura. Pterosaury čiže vtákojaštery sú menej známi vzdialení bratanci dinosaurov, no nie sú… pokračuj
Paleontológ z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied Thomas Stidham na základe najnovšieho výskumu tvrdí, že aj malé neúplné fosílie môžu poskytnúť údaje na prepojenie globálnych vedeckých otázok. Spolu s kolegami totiž identifikoval z fosílie kosti nájdenej v povodí rieky Uinta vo východnom Utahu nový… pokračuj
Fosilizovaná listová vetva nájdená v Patagónii a datovaná do skorého eocénu (pred 54 až 48 mil. rokov), ktorú opísali v roku 1941, sa uvádzala ako najstaršia fosília bambusu a hlavný fosílny dôkaz o gondwanskom pôvode bambusov. Nedávny výskum Petera Wilfa z Pensylvánskej štátnej univerzity však… pokračuj
Revidované datovanie fosílií na Jáve ukázalo, že poslední známi ľudia vzpriamení žili pred asi 113-tisíc rokmi. Navyše, ich predkovia tam dorazili oveľa neskôr, ako sa myslelo. Vznik nášho ľudského rodu Homo sa sčasti na základe fosílií, sčasti podľa kamenných nástrojov a napokon sčasti geneticky kladie do… pokračuj
V severnom Mjanmarsku našli paleontológovia kúsok jantáru datovaný do obdobia spred viac ako sto miliónov rokov. Obsahoval fosilizované plodnice slizovky z existujúceho rodu Stemonitis. Vzorka pozostáva zo skupiny šiestich stonkových plodníc, sporokarpov, ktoré uviazli v živici počas ich mladosti. Krehké plodnice zo stromovej kôry s… pokračuj
Brazílski paleontológovia našli na juhu krajiny v štáte Paraná pozostatky nového druhu dinosaura, ktorý obýval danú oblasť pred 90 miliónmi rokov. Fosílie novoobjaveného druhu, ktorý podľa miesta nálezu dostal meno Vespersaurus paranaensis, podľa odborného časopisu Nature našli na paleontologickom nálezisku pri meste Cruzeiro do Oeste… pokračuj
Morské sedimenty ukázali nečakane skorý lokálny návrat foriem života a ekosystémov po dopade planétky, ktorý pred 66 miliónmi rokov vyhubil veľké dinosaury. Dinosaury, najväčšie bylinožravé i mäsožravé tvory, aké kedy kráčali po zemskej súši, zaujali aspoň načas vari každého. Atraktívny je aj ich zánik, zásah… pokračuj
