Vedci z Minnesotskej univerzity zmapovali kompletný genóm koňa Przewalského. Tento druh, ktorý vo voľnej prírode vyhynul, má vďaka ochranárskym snahám v súčasnosti populáciu približne 2 000 zvierat. Študovať gény bez dobrej referencie je ako robiť puzzle s tromi miliardami dielikov bez obrázka na škatuli, povedala… pokračuj
Mohyly Eberdingen-Hochdorf a Asperg-Grafenbühl patria medzi najbohatšie pohrebiská nemeckého praveku s nálezmi zlata a bronzových nádob. Genetická analýza odhalila, že dvaja princovia, pochovaní asi 10 kilometrov od seba, boli biologickí príbuzní. Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu (MPI-EVA) odobrali vzorky zubov a kostí… pokračuj
Tím biológov z Harvardovej univerzity v spolupráci s kolegami z Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú inteligenciu a ďalších univerzít zrekonštruoval genóm vyhynutého druhu nelietavého vtáka známeho ako moa malý (Anomalopteryx didiformis). Vedci sekvenovali DNA z fosílnej kosti nájdenej na Južnom ostrove, väčšom a južnejšom z… pokračuj
Popri základných odtieňoch srsti mačiek existujú zriedkavejšie varianty, ktoré sú často veľmi populárne. Jedným z nich je kombinácia farieb pomenovaná podľa obľúbených fínskych cukríkov salmiakki. Čierny, biely a sivý odtieň tvoria pramene srsti, ktoré začínajú pri korienkoch ako čierne, ale smerom von sú čoraz belšie.… pokračuj
Vedci z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky, v. v. i., v spolupráci s Liverpoolskou univerzitou našli genetický mechanizmus, ktorý určuje, či sa z jedincov motýľa Bicyclus anynana stanú samce alebo samice. Malý africký hnedý motýľ B. anynana sa často používa na genetický výskum vďaka… pokračuj
Podľa vedcov sa približne pred 25 miliónmi rokov genetický parazit, malý úsek opakujúcej sa DNA nazývaný Alu element, dostal do génu dôležitého pre vývoj chvosta. Jediný zásah zmenil gén Tbxt spôsobom, ktorý zrejme vyvolal jeden z rozhodujúcich rozdielov medzi opicami a ľudoopmi: opice majú chvosty,… pokračuj
Pokrvné vzťahy neboli pre život spoločenstiev lovcov-zberačov v kamennej dobe prvoradé. Genetický výskum niekoľkých francúzskych pohrebísk ukázal, že tam spolu žilo niekoľko odlišných rodín. Vedci z Univerzity v Uppsale analyzovali biomolekulárne údaje z ľudských kostier pochovaných na náleziskách Téviec a Hoedic v Bretónsku a v… pokračuj
Vedci vyvinuli techniku na presnejšie meranie počtu chromozómov v starovekých genómoch a pomocou nej identifikovali človeka s Turnerovým syndrómom, ktorý žil pred 2 500 rokmi. Identifikovali aj prvú známu osobu so syndrómom XYY z raného stredoveku, troch ľudí s Klinefelterovým syndrómom z rôznych časových období… pokračuj
Predkovia ľadového muža Ötziho boli zrejme iní, ako si vedci doteraz mysleli. V roku 2012 vedci zostavili kompletný obraz Ötziho genómu, ktorý naznačil, že zamrznutá múmia nájdená v roztápajúcom sa ľadovci v Tirolských Alpách, mala predkov z kaspickej stepi. Ľadový muž má však asi 5… pokračuj
Uplatnenie genetickej analýzy, či už čiastkových sekvencií DNA, alebo úplných genómov dávnych ľudí, vyvolalo v posledných približne 15 rokoch doslova revolúciu v archeológii aj paleoantropológii. Najnovšie sa z jelenieho zuba, ktorý pred 20-tisíc rokmi slúžil ako ozdoba, podarilo poodhaliť identitu jeho nositeľky. Od dekódovania genómu… pokračuj
