Vírusy si v priebehu desaťročí poznamenaných niekoľkými pandémiami vyslúžili povesť neželaného spoločníka spôsobujúceho mnohé závažné ochorenia. Viaceré nedávne príklady však svedčia o tom, že vírusy nie sú len naším nepriateľom, ale vedia byť aj dobrým pomocníkom. Prudký rozmach molekulárnej biológie v druhej polovici 20. storočia… pokračuj
Kalmáre nemajú termostaty na kontrolu teploty oceánu. Namiesto toho upravujú svoju RNA, aby sa prispôsobili chladným vodám. Genetické inštrukcie zakódované v DNA sa obyčajne verne kopírujú do RNA alebo mRNA a potom do proteínov. Kalmáre a iné hlavonožce s mäkkým telom však často svoju mRNA… pokračuj
Genetický variant, ktorý zvyšoval schopnosť Európanov prežiť čiernu smrť pred stáročiami, môže prispievať k zápalovému ochoreniu, ktorým trpia ľudia v súčasnosti. Ničivá vlna ochorenia ušetrila tých, ktorí mali variant zvaný ERAP2. Ten je však už vedcom známy tým, že zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Crohnovej choroby, pri… pokračuj
Rozsiahla analýza DNA obyvateľov severozápadnej Európy z čias anglosaských migrácií do Veľkej Británie významne doplnila poznatky o etnogenéze Angličanov. Výklad a pochopenie historických objektov, subjektov, udalostí a trendov sa dlho opieral o dva piliere. Prvým sú už vyše päťtisíc rokov zaznamenané písomné pramene – v… pokračuj
V súčasnosti sa intenzívne hľadajú nové biomarkery, ktoré umožnia včasnú diagnostiku prítomnosti nádorového tkaniva. Medzi intenzívne študované biomarkery patria aj miRNA. V jadre každej bunky je v podobe DNA obsiahnutá celá genetická informácia, ale jednotlivé bunky v organizme využívajú vždy len určitú časť z celého… pokračuj
Vedci zvýšili výnosy čínskej odrody ryže až o 40 %, keď do nej vložili druhú kópiu jedného z jej vlastných génov. Táto zmena jej pomáha absorbovať viac hnojív, zrýchľuje fotosyntézu a kvitnutie. Biotechnológovia už roky márne hľadajú jednotlivé gény, ktoré zvyšujú výnos plodín. V poslednom… pokračuj
V roku 79 sa na Pompeje zniesli prúdy roztaveného kameňa, popola a plynu, ktoré zmenili malé, ale živé mesto na mauzóleum pokryté sadzami. Vedcom sa podarilo sekvenovať celý genóm muža, ktorý vtedy zahynul, čím získali nové genetické poznatky o obyvateľstve Pompejí. Vedci preskúmali kostry muža… pokračuj
Keby sme celú genetickú informáciu jednej bunky ľudského tela spojili do dlhého vlákna, celková dĺžka takéhoto vlákna DNA by predstavovala asi dva metre. Jadro bunky, ktoré je centrálnym miestom uskladnenia genetickej informácie, je veľké približne 6 mikrometrov. Ako je možné, že sa vlákno dlhé dva… pokračuj
Podľa vedcov z Massachusettskej univerzity vo Worcesteri správanie, ktoré si spájame s plemenami psov, nie je pevne dané. Zdá sa, že prostredie zohráva väčšiu úlohu ako rodokmeň. Doterajšie výskumy skúmali skôr priemery medzi plemenami, než porovnávali jednotlivé psy. Kathleen Morrillová a jej kolegovia preto využili… pokračuj
Bunky neustále vyrábajú nové proteíny, ale podobne ako automobilky, aj ony produkujú nepodarky. Vedci tvrdia, že práve tieto chybné proteíny potom urýchľujú starnutie. Výskum na Zürišskej univerzite sa zameral na ribozómy, bunkové linky na zostavovanie bielkovín. Keď tieto organely dostanú z jadra pokyn na vytvorenie… pokračuj
