Maria Cavedonová a jej kolegovia z kanadskej univerzity v Calgary zistili, že karibu (v Európe známy ako sob) podniká jednu z najdlhších migrácií suchozemských zvierat. Domnievajú sa, že sklon jedinca k migrácii závisí od jeho genetického pôvodu. Výskumníci spojili výsledky sledovania pomocou GPS a sekvenovania… pokračuj
Je ťažké zistiť, kedy presne sa imunitné bunky pokúsia napadnúť nádor. Vedci v IST Austria preto študujú proces invázie buniek na embryách ovocných mušiek. Makrofágy, hlavná forma imunitných buniek drozofily, v istom okamihu cestujú z miesta, kde sa zrodili, na miesto, kde ich potrebuje invázne… pokračuj
V druhom najväčšom meste Česka – Brne – sa nachádza niekoľko populárno-vedeckých centier, ktoré po celý rok zrozumiteľnou a atraktívnou formou približujú vedu širokej verejnosti. V Brne sídli Hvězdárna a planetárium Brno s jedinečným 3D planetáriom, ale napríklad aj zábavný vedecký park VIDA!, interaktívne múzeum… pokračuj
Pytliaci môžu ovplyvniť nielen počty zvierat. V Mozambiku viedol masívny lov k nárastu počtu slonov bez klov. Počas mozambickej občianskej vojny v rokoch 1977 až 1992 vojaci lovili slony pre potravu aj slonovinu. To spôsobilo, že ich počet v národnom parku Gorongosa klesol o viac… pokračuj
Niektorým jaštericiam síce môže dorásť chvost, nové prírastky sú však len napodobeninou pôvodných. Geneticky modifikované kmeňové bunky teraz pomáhajú gekónom, aby im dorástli lepšie chvosty. Vedci v časopise Nature Communications uvádzajú, že úprava a implantácia embryonálnych kmeňových buniek do chvostových pahýľov gekónov panenských (Lepidodactylus lugubris)… pokračuj
Vedci z Vrije Universiteit v Amsterdame uvádzajú v časopise Nature Communications, že jednovaječné dvojčatá na celom svete majú spoločný špecifický súbor znakov. Ten má podobu chemických markerov, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov bez toho, aby menili ich sekvenciu. Znaky by sa mohli použiť na identifikáciu jednovaječných… pokračuj
Niekomu cvičenie ani diéty nepomôžu zhodiť kilogramy, pre iných je štíhlosť prirodzená. Genetici zvyčajne hľadajú mutácie, ktoré spôsobujú choroby, ale ľudia môžu byť nositeľmi aj iných verzií génov podporujúcich dobré zdravie. V jednej z najkomplexnejších štúdií genetiky obezity výskumný tím identifikoval génové varianty, ktoré chránia… pokračuj
O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj
Poznáte azda najklasickejšiu kvázifilozofickú otázku: Čo bolo skôr? Sliepka či vajce? Biológovia pokazili zábavu, keď zistili, že prvé bolo vajce, no nepatrilo sliepke. Vrátilo sa im to aj s úrokmi, podobný hlavolam je totiž v samotných základoch biológie. Návod na vyskladanie a fungovanie organizmu je… pokračuj
Biológovia z Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity a Medzinárodného centra klinického výskumu Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne spolu s kolegami zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu (ETH) odhalili dôležitú časť procesu delenia buniek, ktorého opis môže pomôcť pochopiť vznik nádorových buniek, ale aj… pokračuj
