Návrat tasmánskeho tigra

Americká biologická spoločnosť Colossal Biosciences, ktorá chce po 90 rokoch od vyhynutia priviesť späť legendárneho vakovlka, tvrdí, že už takmer dokončila rekonštrukciu jeho genómu. Vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), nazývaný aj tasmánsky tiger či tasmánsky vlk, spôsobom života aj vzhľadom pripomínal psovité šelmy, hoci ako vačkovec… pokračuj

Zostavené Przewalského puzzle

Vedci z Minnesotskej univerzity zmapovali kompletný genóm koňa Przewalského. Tento druh, ktorý vo voľnej prírode vyhynul, má vďaka ochranárskym snahám v súčasnosti populáciu približne 2 000 zvierat. Študovať gény bez dobrej referencie je ako robiť puzzle s tromi miliardami dielikov bez obrázka na škatuli, povedala… pokračuj

Drobná rekordérka

Vedci objavili najdlhší dosiaľ známy genóm, až 50-krát dlhší v porovnaní s ľudským. Obrovské prekvapenie v sebe skrývala malá papraďovitá rastlina Tmesipteris oblanceolata. Genóm predchádzajúcej rekordérky, rastliny Paris japonica, obsahuje asi 150 miliárd párov báz a keby sa natiahol, dosiahol by dĺžku viac než 90… pokračuj

Veľký malý moa

Tím biológov z Harvardovej univerzity v spolupráci s kolegami z Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú inteligenciu a ďalších univerzít zrekonštruoval genóm vyhynutého druhu nelietavého vtáka známeho ako moa malý (Anomalopteryx didiformis). Vedci sekvenovali DNA z fosílnej kosti nájdenej na Južnom ostrove, väčšom a južnejšom z… pokračuj

Prečo nemáme chvost

Podľa vedcov sa približne pred 25 miliónmi rokov genetický parazit, malý úsek opakujúcej sa DNA nazývaný Alu element, dostal do génu dôležitého pre vývoj chvosta. Jediný zásah zmenil gén Tbxt spôsobom, ktorý zrejme vyvolal jeden z rozhodujúcich rozdielov medzi opicami a ľudoopmi: opice majú chvosty,… pokračuj

Čítanie z neúplnej DNA

Vedci vyvinuli techniku na presnejšie meranie počtu chromozómov v starovekých genómoch a pomocou nej identifikovali človeka s Turnerovým syndrómom, ktorý žil pred 2 500 rokmi. Identifikovali aj prvú známu osobu so syndrómom XYY z raného stredoveku, troch ľudí s Klinefelterovým syndrómom z rôznych časových období… pokračuj

Genóm Pompejčana

V roku 79 sa na Pompeje zniesli prúdy roztaveného kameňa, popola a plynu, ktoré zmenili malé, ale živé mesto na mauzóleum pokryté sadzami. Vedcom sa podarilo sekvenovať celý genóm muža, ktorý vtedy zahynul, čím získali nové genetické poznatky o obyvateľstve Pompejí. Vedci preskúmali kostry muža… pokračuj

Stavebnica života

Bunkové inžinierstvo je oblasť výskumu, ktorá nás môže doviesť k novej ére v medicíne, ale napríklad aj v oblasti výpočtovej techniky. Podľa vedcov je možné predstaviť si, ako raz budú vnútri našich tiel syntetické bunky monitorovať náš zdravotný stav a v prípade potreby začnú liečbu.… pokračuj

Ceny v tieni pandémie

Nobelova cena je ocenenie udeľované za zásadný vedecký výskum, technické objavy či za prínos pre ľudstvo. Mená laureátov sa zverejňujú na začiatku októbra a 10. decembra, v deň výročia smrti Alfreda Nobela, väčšinu cien odovzdáva švédsky kráľ počas slávnostného večera v Štokholme. Nobelova cena za… pokračuj

Zlodejské vírusy

Vyzerá to ako scéna z hororového sci-fi flmu: Vírus infkuje hostiteľa a premení ho na továreň na výrobu ďalších kópií samého seba. Vedci z Icahnskej lekárskej fakulty v Mount Sinai v New Yorku a z Centra pre výskum vírusov na Glasgowskej univerzite totiž preukázali, že… pokračuj