Korene našej vzpriamenosti

Fosílie najstaršieho známeho tvora na ľudskej evolučnej línii potvrdili návyk na väčšinový vzpriamený pohyb už pred siedmimi miliónmi rokov. Hlavných znakov ľudskosti je približne do tucta. Približne, lebo pri niektorých ešte vždy nie je definitívne, či na ne naozaj máme monopol. Nejasnosti pretrvávajú najmä pri… pokračuj

Vedľa seba a predsa sami

Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj

Pračlovek na ceste z Afriky

Našiel sa druhý najstarší dôkaz odchodu príslušníka rodu Homo z Afriky. Očividne patril k inému druhu ako praľudia z najstaršej známej migrácie. Základný scenár evolúcie človeka, jadro aktuálneho odborného konsenzu v tejto sfére poznania, sa odvíja takto: Prví predstavitelia ľudského rodu Homo sa vyvinuli vo… pokračuj

Pravekí nováčikovia na scéne

Viackrát sme písali, ako analýzy DNA z fosílnych kostí objasňujú históriu našich najbližších pravekých predkov po ich migrácii z Afriky do Eurázie, kde sa miešali s inými druhmi praľudí. Paleoantropológia je však veda, ktorá má ešte vždy priveľa objektívnych medzier. Fosílny záznam je útržkový v… pokračuj

Genetické svedectvo z praveku

Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj

Signály z kolísky ľudstva

Výskumy dokladajú zložité myslenie a plánovanie praľudí už pred migráciou z Afriky. Ľudská evolučná línia sa rozišla so šimpanzou pred 7 až 8 miliónmi rokov. V prvých dvoch-troch miliónoch rokov sa na ľudskej línii objavili tvory s nevýrazne ľudskými znakmi (Sahelanthropus tchadensis, Orrorin tugenensis, rod… pokračuj

Spoločná minulosť prapredkov

Priamy predok človeka rozumného, človek vzpriamený, žil v Afrike skôr, ako sa myslelo. A popri ňom žili členovia dvoch rodov predľudí. Z jedného z nich sa zrejme vyvinul. Kolíska ľudstva (Cradle of Humankind) je 47-tisíchektárová chránená oblasť asi 50 kilometrov severozápadne od Johannesburgu v juhoafrickej… pokračuj

Neandertálci do nepohody

S pojmom neandertálec sme sa už asi stretli všetci, najmä ako s preneseným označením hrubého, násilného a ťažkopádneho tvora. Neandertálci boli sprvoti vnímaní v úlohe predkov, neskôr poddruhu nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti). No ďalší výskum ukázal, že je to iný druh ľudského… pokračuj

Predkovia z výšok

Vedci podstatne zrevidovali chronológiu osídlenia Tibetskej náhornej plošiny zrejme ľuďmi z nášho druhu Homo sapiens (sapientmi). Boli tam oveľa skôr, ako sa myslelo. Nové vykopávky v lokalite Nwya Devu naznačili, že migrujúci sapienti prvý raz vstúpili do oblasti Tibetskej, resp. Čching-chajsko-tibetskej náhornej plošiny, neraz prirovnávanej… pokračuj

Zvládli dávnu katastrofu

Vplyvy výbuchu supersopky Toba na Sumatre neboli pre náš druh až také smrtonosné, ako sa doteraz myslelo. Nové výskumy vo východnej a južnej Afrike ukázali, že sopečný supervýbuch spred asi 74-tisíc rokov na čiernom kontinente, v kolíske ľudského rodu Homo i druhu Homo sapiens (sapienti),… pokračuj