Hviezdy zlodejky

Steven Rieder z Astronomického inštitútu Kapteynskej univerzity v Groningene analyzuje, ako na seba pôsobia hviezdokopy, pričom sa zameriava na prvých približne 10 miliónov rokov po sformovaní hviezd. Pomocou simulácie novovzniknutých hviezdokôp sleduje ich evolúciu a starnutie, od hustých zoskupení až po rozptýlenie. Mladé hviezdy nachádzajúce… pokračuj

Prvá mapa hviezdy

Pomocou interferometra VLTI (very large Telescope Interferometer) na Cerro paranal v Čile sa astronómom podarilo získať dosiaľ najdetailnejšiu snímku cudzej hviezdy – červeného veľobra s názvom Antares. Pozorovanie s využitím interferometra VLTI umožnilo astronómom vytvoriť prvú mapu zachytávajúcu rýchlosť pohybu hmoty v atmosfére inej hviezdy,… pokračuj

Hviezda položená na váhy

Astronómovia použili Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) na zopakovanie testu Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Zmerali hmotnosť bieleho trpaslíka, keď pozorovali, ako jeho gravitačné pole ohýba svetlo vzdialenej hviezdy v pozadí. Namerané údaje priniesli solídne určenie hmotnosti bieleho trpaslíka a umožnili nahliadnuť do štruktúry a zloženia vyhorenej… pokračuj

Najvzdialenejšie hviezdy Mliečnej cesty

Počas posledného desaťročia viaceré skupiny astronómov identifikovali veľmi svietivé hviezdy vo vzdialenosti viac než 300 000 svetelných rokov od Zeme. Ako sa tieto hviezdy mohli dostať tak ďaleko? Šťastlivcom, čo objavil niekoľko takýchto najvzdialenejších hviezd – chladných červených obrov, ktoré sú vzdialené takmer 900 000… pokračuj

Blízke stretnutie s hviezdou

Slnečnú sústavu čaká vo vzdialenej budúcnosti blízke stretnutie s cudzou hviezdou. Hviezda Gliese 710 by sa približne za 1,35 milióna rokov mohla podľa najnovších výpočtov priblížiť k Zemi až na vzdialenosť 0,21 svetelného roka a mala by sa stať najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy. Vo vesmíre… pokračuj

Podivné kvantové vlastnosti

Tímu astronómov z observatória na Cerro Paranal v Čile sa vo svetle vyžarovanom neutrónovou hviezdou so silným magnetickým poľom zrejme podarilo zachytiť prejavy kvantového efektu, známeho ako dvojlom vákua. Ide o prvé pozorovanie tohto typu kvantového efektu. Pozorovania neutrónovej hviezdy pomocou teleskopu VLT (Very Large… pokračuj

Najguľatejšia hviezda

Astronómovia objavili hviezdu, ktorá sa zdá byť guľatejšia než ktorýkoľvek iný prírodný objekt. Je prekvapujúce, že hviezda môže byť sférická. Objav najguľatejšej hviezdy publikoval časopis Science Advances v novembri 2016. Ako je všeobecne známe, hviezdy, planéty a iné vesmírne telesá rotujú okolo osi, preto sa na ich… pokračuj

Osamelé supernovy

Priestor medzi galaxiami v kopách galaxií nie je celkom prázdny, aj tu sa nachádzajú hviezdy, hoci ich je veľmi málo. I keď sú osamelé, sú dôležité pre pochopenie toho, koľko hmoty obsahuje vesmír a kde sa táto hmota nachádza. Je v tom však jeden háčik. Hoci je možné rozlíšiť… pokračuj

Exotický typ dvojhviezdy

Astronómovia využívajúci ďalekohľad VLT (Very Large Telescope) v Čile a ďalšie pozemné aj kozmické prístroje objavili nový exotický typ dvojhviezdy. Systém AR Scorpii tvorí biely aj červený trpaslík a biely trpaslík ostreľuje červeného záhadným lúčom. Objav tohto systému vedci prezentovali v júli 2016 vo vedeckom časopise… pokračuj

Vedci si s Tabby nevedia rady. Hviezda s megaštruktúrou je čoraz tajomnejšia

Vlani na jeseň dovtedy pomerne málo známa hviezda s označením KIC 8462852 vyvolala vlnu debát. Astronómovia hovorili, že jej nepravidelné blikanie môže byť dielom cudzích megaštruktúr. Ďalšie pozorovanie hviezdy, familiárne nazývanej Tabby podľa jej objaviteľky Tabethy Boyajianovej, nepriniesli nijaké náznaky činnosti mimozemských civilizácií, ale na náhle… pokračuj