Stopa roztrhanej hviezdy

Záblesky gama žiarenia patria medzi najzáhadnejšie javy vo vesmíre. Tieto silné záblesky sa tradične rozdeľujú podľa dĺžky ich trvania do dvoch kategórií: dlhé sú tie, ktoré trvajú viac než dve sekundy, zatiaľ čo tie krátke sú kratšie než tento čas. S ubiehajúcim časom a pribúdajúcimi… pokračuj

Cesta hviezdy

Meno amerického astrofyzika indického pôvodu Subrahmanyana Chandrasekhara (Subrahmanjana Čadrasékhara) sa spája s prelomovým výskumom hviezdneho vývoja. O jeho životnom príbehu a objavoch sme sa rozprávali s Patrikom Čechvalom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Z akého prostredia pochádzal S. Chandrasekhar? Narodil… pokračuj

Najstaršia mŕtva galaxia

Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba objavili najstaršiu mŕtvu galaxiu, aká bola kedy pozorovaná, z obdobia len 700 miliónov rokov po veľkom tresku. Nález sa vymyká doterajším poznatkom o ranom vesmíre. Galaxia JADES-GS-z7-01-QU náhle a záhadne zastavila tvorbu hviezd, keď mal vesmír len 700 miliónov… pokračuj

Prečo sa hviezdy ligocú?

Keď sa pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti vždy rovnako. Áno, sem-tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no naše Slnko nebliká… pokračuj

Mladý pás Mliečnej cesty

Zdá sa, že pás hviezd v strede Mliečnej cesty je oveľa mladší, než sa predpokladalo. Rozprestiera sa na tisíckach svetelných rokov a spája špirálovité ramená Galaxie, takže pripomínajú prúdy vody z rotujúceho postrekovača. V počítačových simuláciách sa formuje na začiatku 13-miliardového života našej Galaxie. Podľa… pokračuj

Čierne diery za rohom

Najbližšie čierne diery sa môžu skrývať hneď za rohom, 150 svetelných rokov od nás, vo hviezdokope nazývanej Hyády. Nové výskumy ukazujú, že v tejto známej otvorenej hviezdokope v súhvezdí Býk sa skrývajú dve alebo tri stelárne čierne diery. Nedávno astronómovia priniesli dôkaz existencie najbližšej čiernej… pokračuj

Magnetická hviezda

Vedcom sa podarilo objaviť hviezdu, ktorá sa v budúcnosti pravdepodobne stane magnetarom – jedným z objektov s najsilnejším magnetickým poľom vo vesmíre. Objav môže pomôcť odhaliť, ako magnetary vznikajú. Magnetary sú neutrónové hviezdy s vysokou hustotou a mimoriadne silným magnetickým poľom. Sú to objekty s… pokračuj

Počuť gravitačné vlny

Hmotné zomierajúce hviezdy, monštrá s hmotnosťami desiatky ráz väčšími než je hmotnosť Slnka, by mali vyžarovať gravitačné vlny, ktoré by sme mali byť schopní počuť, vedeckejšie povedané: registrovať pomocou observatória LIGO. Tím astronómov objavil možný zdroj gravitačných vĺn: zámotok horúceho hustého plynu, ktorý vznikol vnútri… pokračuj

Trpaslíky a obry

Vedcom sa v rámci rozsiahleho výskumu nepodarilo nájsť planéty typu plynných obrov okolo hviezd s nízkou hmotnosťou – červených trpaslíkov. V okolí 200 hviezd sme nezistili ani jednu z týchto planét, uviedla astronómka Emily Passová z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics v Massachusetts. Zistenie podporuje teóriu,… pokračuj

Ako sa rodia hviezdy

Infračervené oči Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) odhaľujú, ako nové hviezdy formujú svoje okolie. Ešte pred štartom JWST v decembri 2021 astronómka z Arizonskej univerzity Janice Leeová a jej kolegovia vybrali 19 galaxií, ktoré by mohli odhaliť podrobnosti o životných cykloch hviezd. Galaxie sú vzdialené… pokračuj