Harvardské počítačky

Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila na Harvardovom univerzitnom observatóriu skupina žien, ktoré významne rozšírili naše poznatky v astronómii a stáli pri vzniku modernej astrofyziky. Devätnáste storočie prispelo ľudstvu viacerými objavmi a niektoré z nich posunuli vpred aj astronómiu. Boli nimi najmä objav spektroskopie… pokračuj

Obor vedľa trpaslíka

Vedcom sa pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) v Čile podarilo nájsť dôkazy prítomnosti veľkej extrasolárnej planéty v blízkosti hviezdy typu biely trpaslík. Tento jedinečný systém nám ponúka predstavu o tom, ako by raz v ďalekej budúcnosti mohla vyzerať naša slnečná sústava. Planéta obieha okolo… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Najhmotnejšia neutrónová hviezda

Astronómovia sú o krok bližšie k pochopeniu životného cyklu hviezd. Pri pozorovaní vzdialeného hviezdneho systému našli objekt, ktorý by mohol byť najhmotnejšou doteraz pozorovanou neutrónovou hviezdou. Vesmír je zaplnený aj čudnými a neobvyklými telesami. Taký je aj nedávno identifikovaný objekt, ktorý by mohol pomôcť osvetliť… pokračuj

Spoznávanie evolúcie vesmíru

Tohto roku sa už po 113. raz udeľovala Nobelova cena za fyziku. Laureátom ju odovzdávajú tradične 10. decembra a tento rok si ju prídu prevziať traja astrofyzici. Oficiálne ocenenie znie: Za príspevky k porozumeniu evolúcie vesmíru a miesta, aké v ňom zastáva Zem. Polovicu Nobelovej… pokračuj

Obloha prichádza k vám

Planetárium si väčšina z nás predstaví ako budovu s kupolovitou strechou, kde môžeme pozorovať nočnú oblohu aj počas dňa, za dažďa či oblačnosti. Na Slovensku sa však už možno stretnúť aj s prenosným planetáriom. Pozrieť si nočnú oblohu s hviezdami, doplnenú odborným výkladom, priamo v… pokračuj

Astronomické kalendárium

Zimný slnovrat, ktorý je na severnej pologuli začiatkom astronomickej zimy, nastane 21. decembra o 17:28 SEČ. Severný pól je v tomto bode od Slnka odvrátený najviac, zatiaľ čo južný pól je najviac naklonený k Slnku a na južnej pologuli začína astronomické leto. Geminidy, po augustových… pokračuj

Významná malá nezrovnalosť

Pozorovania astronómov už od čias Babylončanov ukázali, že dni sa nepredlžujú až tak rýchlo, ako sme si mysleli. Už dávnejšie vedci vedia, že otáčanie Zeme sa spomaľuje (a dni sa tak predlžujú). Dôvodom tohto javu je takzvané prílivové trenie – ťahanie oceánov Slnkom a Mesiacom.… pokračuj